Nákupný košík je prázdny
4. 2. 2016
Bankovky kryté zlatom? Fikcia ... Rezerva v podobe zlatého pokladu? Prežitok. Preč sú tie časy, keď sa ešte vyhlasovalo, že peniaze sú kryté zlatom.
Povinnosť vymeniť papierovú bankovku alebo štátovku za zlato bývala rovnako rôznymi šalamúnskym spôsobmi obmedzovaná - napríklad konvertibilitou len veľkých čiastok za zliatky s hmotnosťou asi 12,5 kg (tzv. štandard zlatého zliatku).
Bankovky kryté zlatom?
V komunistickom režime bol formálne stanovený zlatý obsah koruny a na bankovkách vyhlásenie „Bankovky sú kryté zlatom a inými aktívami Štátnej banky československej“, prípadne v českej jazykovej mutácii „Bankovky jsou kryty zlatem a ostatními aktivy Státní banky československé“. Z pohľadu držiteľov peňazí však taká informácia mala len formálnu a ideologickú povahu. Peniaze rovnako zameniteľné za zlato neboli a ako to bolo s ich kúpnou silou, pamätníci vedia - rady, podpultový tovar, potreba vekslovaním získať bony umožňujúce nákup nedostatkového tovaru v Tuzexe.
Konvertibilita za zahraničné meny za socializmu bola obmedzená a znemožnená, napríklad čerpanie zahraničných mien pri výjazde do nesocialistických krajín alebo Juhoslávie vyžadovalo devízový prísľub. Československá koruna nebola voľne zameniteľná a zahraničný obchod bol pod kontrolou štátu. Centrálni plánovači potom v podmienkach centrálneho plánovania v rámci RVHP (Rady vzájomnej hospodárskej pomoci) a studenej vojny určovali, či budú dovezené pomaranče kubánske, iné, alebo žiadne.
Fikcia krytia zlatom socialistických štátoviek
A čím sú kryté dnešnej české koruny?
Súdobé mince zvyčajne tvorí lacná oceľ, ktorá je vylisovaná do tvaru mince a pokovovaná. Keď sa takáto minca ponechá na vetre a daždi, vrstva pokovovania sa naruší a minca ľahko skoroduje. Stačí rok alebo dva drsných podmienok a minca vezme za svoje. Pre reprezentáciu väčšej nominálnej hodnoty sa potom používa potlačený bankový papier s ochrannými prvkami. Tieto formy hotovosti ako symboly reprezentujúce menu, sú emitované monopolom úradu centrálnej banky, Českou národnou bankou. Bezhotovostné peniaze, ktoré vznikajú, keď niektorá z obchodných bánk poskytne úver, existujú v podobe zápisu na bankových účtoch. Čím sú teda vlastne peniaze dnes kryté, či už mena (teda bankovky a mince), tak naše vklady v bankách?
Na stránkach úradu ČNB ako centrálnej banky sa môžeme dozvedieť, že peniaze sú kryté aktívami Českej národnej banky. Poďme nahliadnuť pod pokrievku toho, čo sa za tým skrýva. Aktívum býva považované za nejaký majetok prinášajúci výnos, tu ide najmä o aktíva finančné - v grafe 1 sú zachytené aktíva najpodstatnejšie. Z grafu 1 je zrejmé, že podstatnou časťou krytia sú úvery podnikom a domácnostiam (v grafe zelená krivka) a čisté zahraničné aktíva, predstavujúce pohľadávky v cudzej mene. Že to znie akosi divne? Ako môže menu kryť napríklad hypotéka alebo spotrebný úver?
Odpoveď je jednoduchá, bilancia centrálnej banky je ovplyvnená aj účtovnými knihami všetkých obchodných bánk, ktoré emitujú bezhotovostné peniaze. Čím viac toho banky rozpožičajú, tým viac bezhotovostných peňazí existuje. Zapožičané a vytvorené peniaze sú kryté práve poskytnutými úvermi, teda sľubom dlžníkov pôžičky splatiť. Skutočne preč sú tie časy, keď sa ešte mohlo povedať, že existuje krytie zlatom, podiel zlata v hodnote asi 600 miliónov korún je natoľko malý, že by v tomto grafe ani nebol viditeľný.
Niektoré z významných aktív v bilancii ČNB (v mil. Kč)
Od komoditných peňazí k peniazom úverovým
Kedysi bývali peniaze plnohodnotné a mali podobu nejakej komodity, napríklad mincí z drahokovu, kože, obilia alebo napríklad plátna. Od slova plátno, ktoré bývalo na našom území vo forme šatôčok používané ako prostriedok výmeny, je odvodený aj výraz „platiť“. Nielen plátno, ale napríklad aj cigarety slúžili v podobe komoditných peňazí na uľahčenie života. Keď sa existujúca mena a jej náhrady stanú nepoužiteľnými, ľudia hľadajú komoditu, ktorá by funkciu peňazí zastala. Komoditou používanou ako úhrada pri platení môže byť napríklad aj tabak, cigarety slúžia ako platidlo vo väzniciach a boli v tejto funkcii používané aj v časoch povojnových.
Citujme Miltona Friedmana (1912-2006) z knihy Za všetkým hľadaj peniaze:
„Ja osobne som zažil dobu používania cigariet ako peňazí v roku 1950, kedy už menová stabilita v Nemecku bola obnovená a papierová nemecká marka sa stala znovu všeobecným prostriedkom výmeny. Po ceste z Paríža (...) do Frankfurtu (...) som musel natankovať (...). Nemal som však pri sebe žiadne marky, (...). Mal som ale doláre, francúzske franky a britské libry. Nemecká Frau, ktorá tankovala do mojej nádrže benzín, neprijala žiadnu takúto platbu, pretože, ako povedala, to nebolo legálne. Vysporiadali sme sa priateľsky tak, že som jej dal kartón cigariet (za ktorý som v Paríži zaplatil jeden dolár) .... za benzín, ktorý si ona cenila na štyri doláre pri použití oficiálneho výmenného kurzu .... Ona (...) dostala za benzín v cene štyri doláre cigarety v cene štyri doláre.“ A ako cigarety fungovali ako mena? Friedman to vysvetľuje takto: „Ako mena boli cigarety obchodované v plných škatuľkách, niekedy aj jednotlivo, nie po kartónoch, keďže takáto denominácia by bola príliš vysoká pre väčšinu nákupov. Cudzinci boli veľmi často prekvapení, že Nemci boli tak závislí na amerických cigaretách, že za ne boli ochotní platiť ohromné sumy. Obvyklou odpoveďou bolo: „Tieto nie sú na fajčenie, tie sú na obchodovanie.“
Značným pokrokom vývoja platidiel bola „štandardizácia“ mincí a posun k striebru a zlatu - razba mincí priniesla štandardnú jednotku a urýchlila platenie. Ďalším pokrokom bolo používanie papierových peňazí - je predsa len oveľa jednoduchšie cestovať namiesto mešcov plných mincí s portmonkou naplnenou bankovkami. Historicky bola bankovka zmenkou znejúcou na bankára. Existovala viera, že bankovky sú (často aspoň teoreticky) na požiadanie splatné v menovom kove. V dnešnej dobe bankovka však predstavuje úverové peniaze, poskytne ak obchodná banka úver, dostávajú sa na svetlo sveta bezhotovostné peniaze a tie sú konvertibilné na hotovosť.
Dôvera v moderné peniaze
Peniaze sú pre život moderného človeka nevyhnutným finančným inštrumentom. Dnešné peniaze sú statkom, ktorý vytvára bankový systém. Všetko je postavené na dôvere a predpoklade finančnej stability. Veríme, že zápisy v účtovníctve banky, na našom konte, predstavujú reálnu kúpnu silu, ktorú môžeme uplatniť vďaka našej plastovej karte, príkazu na úhradu alebo hotovosti. Hovorí sa, že dnešné peniaze majú „nútený obeh“, ale v reále nás nikto nenúti ich používať - čas od času je po nás bežne požadovaná platba v eurách alebo napríklad v dolároch a nie je to problém.
Run na banku, keď ľudia v panike vyberajú vklady, a banka sa pod náporom vkladateľov rúca, je do značnej miery historickým pojmom. V čase centralizovaného bankovníctva prevádzkovaného pod taktovkou štátu stráca run na banku pôvodný zmysel. Aj keby niektoré z obchodných bánk prišli o peniaze, nastúpi záchrana a pomoc zo strany predĺženej ruky vlády alebo centrálnej banky. Tá môže dodať také množstvo likvidity, aby paniku odvrátila. A keby bola panika skutočne likvidačná, nastúpili by vládne garancie, bankové prázdniny; prípadne aj limity bezhotovostných platieb alebo výberov hotovosti.
Peniaze sú v rastúcej miere používané v bezhotovostnej podobe, platby sa vykonávajú účtovnými zápismi na účte platiteľa a príjemcu prostredníctvom informačných a komunikačných technológií. Keď treba, platíme bezkontaktnou nálepkou, identifikujeme a autorizujeme platbu, banka ju zúčtuje na ťarchu nášho účtu a zaistí pripísanie na účet príjemcu. Je to oveľa praktickejšie, než keby obchodník musel pracovať s hotovosťou, strážiť ju a odnášať tržby do banky. V modernej dobe nás u nami používaných peňazí vlastne ani príliš nezaujíma, čím sú kryté - teda do tej doby, kým ich kúpna sila rýchlo neklesá. Keď sa mena stane nedôveryhodnou a peniaze rýchlo strácajú na hodnote, ľudia hľadajú alternatívy. A tak napríklad v súčasnom Rusku ľudia viac než rubľu ako komoditnej mene veria tvrdým zahraničným menám. Keď s poklesom ceny ropy rubeľ deň zo dňa oslaboval, pred zmenárňami sa vytvárali rady - ľudia sa snažili vymeniť ruble na menu, v ktorú viac verili.
Oslabujúci rubeľ a rad pred zmenárňou
Peniaze v rukách štátu
Minulé storočie, pre ktoré bol nástup nekrytých mien charakteristický, začalo byť označované za storočie inflácie. Aj keď politické a menové autority sľubovali cestu k lepším zajtrajškom, nastúpili po odpútaní sa od kotvy v podobe krytia meny inflačné šoky. Veľké otrasy vo svetovom menovom systéme nastali, keď stroskotal brettonwoodsky menový systém. V roku 1971 prezident Nixon „zavrel zlaté okno“ a jednostranným vyhlásením vyhlásil, že Spojené štáty nebudú držať záväzok krytia emitovaných dolárov zlatom. Viera v zlatom krytý dolár stroskotala na inflačnej emisii dolárov a nesplnením záväzku Spojených štátov.
Inflácia sedemdesiatych rokov potom politikov naprieč západnými krajinami prinútila k tzv. boju s infláciou a hľadaniu spôsobu udržania inflačného džina pod pokrievkou. Ukázalo sa, že toľko uznávaná teória Phillipsovej krivky, umožňujúca hľadať kompromis medzi mierou nezamestnanosti a mierou inflácie, bola len fikciou. Politici jednoducho nemôžu beztrestne znehodnocovať menu s tvrdením, že tým znižujú nezamestnanosť a pomáhajú ekonomike rásť. A tak na Západe nastúpila zmena doktríny, monetarizmus, prístup uznávajúci, že sa menová politika a správa meny nesmie stať prútom zle hospodáriacich politikov. Nastúpila doba snáh o vytvorenie nezávislých centrálnych bánk majúcich poslanie v podobe vytvorenia stabilnej meny, ktorá netrpí infláciou.
V komunistickom svete za železnou oponou prebiehal experiment centrálneho plánovania, peniaze boli plne pod kontrolou centrálnych plánovačov a inflácia oficiálnych cien vyhlasovaných plánovacími komisiami bola v podstate nemožná. Realita v podmienkach podpultového tovaru, šmeliny a čierneho obchodu v situácii nedostatkového tovaru bežnej potreby však ukazovala, že dôvodom k inflácii nie je nutne len nadmerná emisia peňazí. Na čo sú peniaze, keď za ne rovnako nie je čo kúpiť?
Svet zmiešaných ekonomík pokračoval cestou modernizácie centrálneho bankovníctva a viery, že úrad centrálnej banky môže vývoj meny ovplyvňovať a vhodnými nástrojmi menovej politiky moderovať hospodársky cyklus. Menový systém má zrejmé dôsledky do finančnej stability, špekulačných bublín aj medzinárodného obchodu. Optimálny menový systém sa ale stále hľadá, svet sa aj v 21. storočí stretá s menovými vojnami a konkurenčnou devalváciou.
Zdroj: mesec.cz
7. 10. 2022
S novou investičnou ponukou Zápožička vstupuje na trh česká spoločnosť TrustWorthy Investment. Program určený pre majiteľov zlatých či strieborných zliatkov garantuje šesťpercentný ročný výnos.
26. 9. 2022
V dňoch 9.-10.09.2022 prebiehal 25. ročník obľúbeného veľtrhu Zberateľ. Český národ je svojim zberateľstvom známy a návštevnosť tohto veľtrhu to len potvrdzuje.
15. 9. 2022
Posledná pamätná strieborná minca vydaná Českou národnou bankou na rok 2022 - náklad v kvalite proof: 15400 ks, náklad v kvalite stand 8300 ks.