Nákupný košík je prázdny
23. 5. 2016
Od vydania stokorunáčky k 600. výročiu založenia Univerzity Karlovej si Karol IV. musel počkať na ďalšiu mincu celých 30 rokov, ale bol to návrat impozantný. K 600. výročiu jeho úmrtia vydal československý štát hneď päť mincí, jednu striebornú a štyri zlaté - československé dukáty, tzv. Karlovské. Vydanie zlatých mincí v socialistickom Československu po prvýkrát od roku 1951 (ale vlastne od roku 1939, pretože dukáty ročníka 1951 neboli určené na predaj tuzemskému obyvateľstvu za československej koruny) predstavovalo výnimočný súbor právnych, organizačných a technických opatrení, ktoré zvládli poverení pracovníci Štátnej banky československej, federálneho ministerstva financií a Štátnej mincovne v Kremnici s veľkým prehľadom, ktorý si zaslúži rešpekt. Zlaté mince bolo rozhodnuté vydať v štyroch hodnotách ako jednodukát, dvojdukát, päťdukát a desaťdukát v technických parametroch predchádzajúcich československých dukátov, tzv. Svätováclavských, ktoré boli razené v rokoch 1923-1951.
Výtvarné návrhy zaobstarala Štátna banka československá v obmedzenej neanonymnej súťaži, v ktorej oslovila sedem popredných českých a slovenských medailérov. Na návrhy bolo určené pomerne úzke tematické zameranie - pre jednodukát „osobnosť“ (stvárnené malo byť napr. poprsie Karla IV. z trifória katedrály svätého Víta alebo jeho socha zo staromestskej mostnej veže Karlovho mosta), pre dvojdukát „štátnosť“ (pripustený bol len líc kráľovskej trónnej pečate), pre päťdukát „vzdelanosť“ (predpokladali so symbolmi Univerzity Karlovej, budovy Karolína či univerzitných insígnií) a pre desaťdukát „architektúra“ (povolená bola len panoráma Prahy). Dominantný portrét Karola IV. bol teda predurčený u jednodukátu, len ako doplnkový motív u dvojdukátu a päťdukátu a u dessaťdukátu bol Karlov portrét v podstate vylúčený. Politické orgány žiadali trochu historicky mylné „vylúčenie vzťahov ku Svätej ríši rímskej národa nemeckého“ a „obmedzenie tematiky iba na českú štátnosť Karlovej doby“, čo sa skutočne premietlo do súťažných podmienok v upozornenie, že „použitie cisárskej pečate na návrh dvojdukátu nie je žiaduce“.
Súťaže sa zúčastnilo šesť vyzvaných a osem nevyzvaných výtvarníkov, ktorí dohromady predložili 133 návrhov. Vyhodnotenie prebehlo 16. júna 1977 za účasti zástupcov dotknutých inštitúcií, niekoľkých popredných výtvarných umelcov, ale aj rektora Univerzity Karlovej a zástupcu Československej akadémie vied. Neobvykle a trochu zložito bolo samostatne posudzovaných šesť skupín návrhov, lícna strana pre jednodukát a dvojdukát, lícna strana pre päťdukát a desaťdukát a rubové strany pre každú zo štyroch hodnôt. Neboli síce udelené všetky ceny, ale k realizácii boli odporučené a nakoniec skutočne realizované návrhy Petra Formánka na jednodukát, Andreja Petra na dvojdukát a Zdeňka Kolářského na päťdukát a desaťdukát.
Československé dukáty k 600. výročiu úmrtia Karola IV., tzv. karlovské.
Do súťaže predložili autori aj niekoľko ďalších návrhov s portrétom Karla IV. Neobyčajne zaujímavý je najmä súbor Karlových portrétov pre rubové strany jednodukátu od akademického sochára Jiřího Harcubu, ktorý predložil sedem variantov portrétu, ale v jeho pozostalosti bolo doteraz nájdených dokonca trinásť typov portrétov, stvárnených ako en face, ľavý a pravý úplný alebo čiastočný (tzv. trojštvrťový) profil.
Karol IV. v stvárnení akademických sochárov Františka Davida, Zdeňka Kolářského, Milana Knoblocha a Jiřího Harcubu.
Okrem vyššie vyobrazeného oceneného návrhu vytvoril Jiří Harcuba ďalších dvanásť variantov portrétov Karla IV. pre rubovú stranu jednodukátu.
Dukáty razila Štátna mincovňa v Kremnici z dukátového zlata, teda zliatiny o 986 1/9 dielov zlata a 13 8/9 dielov medi o priemeroch 19, 75, 25, 34 a 42 mm a hmotnosti dukátu, t j. 3,4909 g a jeho zodpovedajúcich násobkov. Kým dvojdukát, päťdukát a dessaťdukát mohli byť razené len v roku 1978, jednodukát mohol byť razený od roku 1978 v piatich po sebe idúcich rokoch, teda do roku 1982. Limitované množstvo bolo stanovené na 20 000 kusov jednodukátu ročníka 1978 a po 10 000 kusoch dvojdukátov , päťdukátov, dessaťdukátov a jednodukátov ďalších ročníkov. Skutočne razené množstvo však bolo u väčšiny týchto mincí menšie.
Menej známe je, že jedným z hlavných motívov vydania dukátov boli príjmy z ich predaja v tuzemsku prostredníctvom odborového podniku Klenoty a devízové príjmy z ich predaja v zahraničí prostredníctvom podniku zahraničného obchodu „pre dovoz a vývoz kultúrneho tovaru“ Artie. V dôsledku nepružnej cenovej politiky však bol zamýšľaný cieľ dosiahnutý len čiastočne. Čoskoro po začatí predaja došlo k enormnému zvýšeniu svetovej trhovej ceny zlata až na 850 amerických dolárov za trojskú uncu a pôvodná predajná cena sady dukátov 55 000 Kčs bola Federálnym ministerstvom financií zvýšená od 4. februára 1980 na 90 000 Kčs. Táto predajná cena bola ponechaná aj po tom, čo sa cena zlata opäť výrazne znížila, čo zapríčinilo výrazný prepad predaja. Ku krátkodobému oživeniu došlo len v roku 1990 v dôsledku nestability československej koruny a „úteku“ časti obyvateľstva k zlatu a valutám. Nasledoval však ďalší prepad a napr. za celý rok 1991 boli predané iba štyri sady dukátov.
Až po prevzatí predaja dukátu do kompetencie Štátnej banky československej začali prípravy na zníženie ich predajnej ceny. Cena zlata sa v rokoch 1991-1992 pohybovala v rozmedzí 338-370 amerických dolárov za uncu, pričom 360 dolárov bolo považovaných za cenu dlhodobo priemernú. Ako minimálna nestratová cena sa vypočítala suma 25 986 Kčs za sadu, ale s prihliadnutím na ceny karlovských dukátov na tuzemskom trhu mala byť nová predajná cena kalkulovaná tak, aby pre koncových kupujúci predstavovala okolo 50 000 Kčs. S účinnosťou od 11. mája 1992 bola stanovená predajná cena pre subjekty oprávnené na predaj zlata a numizmatického materiálu na 45 000 Kčs, pri odbere od 10 kusov na 42 000 Kčs a od 50 kusov na 40 000 Kčs. Dlhoročný prepad predaja však ani toto zníženie ceny nezvrátilo. O Karlovské dukáty nebol veľký záujem zrejme aj preto, že ich lícne strany s názvom štátu Československej socialistickej republiky a štátnym znakom ČSSR z roku 1960 (český lev s päťcípou hviezdou na pavéze) diskvalifikovala ich použitie ako univerzálnych darčekov a upomienkových predmetov.
V auguste 1997 bola preto časť zásob nepredaných karlovských dukátov úradne zničená a získané zlato použité na výrobu nových českých zlatých mincí „Karol IV.“ Aj vďaka tomu dnes patrí k vyhľadávanému numizmatickému materiálu.
Výroba a ničenie karlovských dukátov
Hodnota 1 1 1 1 1 2 5 10
Množstvo (ks) 1978 1979 1980 1981 1982 1978 1978 1978
Limit 20 000 10 000 10 000 10 000 10 000 10 000 10 000 10 000
Vyrobených 15 106 5 000 4 732 4 996 5 107 10 000 8 000 5 000
Zničených 7 399 1 717 2 924 2 858 2 725 5 102 4 354 1 511
Zostatok 7 707 3 283 1 808 2 138 2 382 4 898 3 646 3 489
Súbežne s dukátmi a takisto k 600. výročiu úmrtia Karola IV. bola dňom 2. októbra 1978 vydaná tiež pamätná strieborná stokorunáčka. Na jej výtvarný návrh nebola vypísaná samostatná súťaž, ale Komisia pre posudzovanie návrhov na československé peniaze mala vybrať vhodný návrh zo súťaže na dukáty. Vybratý bol návrh akademického sochára Jaroslava Štursu s pravým profilom Karla IV. Stokorunu razila tiež Štátna mincovňa v Kremnici zo striebornej zliatiny o 700 dieloch striebra a s 300 dielmi medi, o priemere 33 mm a hmotnosťou 15 g v náklade 90 000 kusov v bežnej a 10 000 kusov v špičkovej kvalite. Aj táto stokorunáčka patrí k pamätným minciam, ktorých platnosť o niekoľko rokov prečkala zánik Československa a československej meny. Bola v Českej republike zákonným platidlom až do 30. júna 2000, výmenu potom vykonávali od 1. júla 2000 do 30. júna 2001 všetky banky vykonávajúce pokladničné operácie a od 1. júla 2001 do 30. júna 2006 len Česká národná banka.
Pôvodné návrhy Jaroslava Štursa na lícnej strane dvojdukátu a rubová strana jednodukátu a pamätná strieborná stokorunáčka k 600. výročiu úmrtia Karola IV., vzniknutá prepracovaním týchto pôvodných návrhov.
Zdroj: cnb.cz
7. 10. 2022
S novou investičnou ponukou Zápožička vstupuje na trh česká spoločnosť TrustWorthy Investment. Program určený pre majiteľov zlatých či strieborných zliatkov garantuje šesťpercentný ročný výnos.
26. 9. 2022
V dňoch 9.-10.09.2022 prebiehal 25. ročník obľúbeného veľtrhu Zberateľ. Český národ je svojim zberateľstvom známy a návštevnosť tohto veľtrhu to len potvrdzuje.
15. 9. 2022
Posledná pamätná strieborná minca vydaná Českou národnou bankou na rok 2022 - náklad v kvalite proof: 15400 ks, náklad v kvalite stand 8300 ks.