Ťažba diamantov

Kým je diamant vyťažený alebo nájdený, podnikne pomerne dlhú a náročnú cestu z hlbín Zeme.
 
Diamanty vznikajú v extrémnych tepelných a tlakových podmienkach hlboko pod zemským povrchom, mnohokrát v hĺbke 100 až 200 km. Vzhľadom k svojim vlastnostiam sú schopné cestovať roztrúsené z magmy k zemskému povrchu.

Pôvod diamantov

Materskou horninou diamantov je tzv. kimberlit (názov vznikol podľa náleziska diamantov, mesta Kimberley v Južnej Afrike), čo je modrastá hornina, výsledok sopečnej činnosti, ktorej základným minerálom je olivín. Kimberlity vznikajú pomalým chladnutím vnútri sopečných sopúchov, čím dlhšia doba chladnutia, tým sú kryštály tejto horniny väčšie.
 
Podobnou horninou je lamproit, vyznačujúci sa tmavo šedou farbou. Vznikal podobne ako kimberlit a je materskou horninou v jedných z najväčších diamantových nálezísk v Južnej Afrike.

    
Sopečný sopúch

Ťažba diamantov

Diamanty sa preto najčastejšie ťažia v tzv. kimberlitových alebo lamproitových komínoch, z ktorých je potrebné vyťažiť niekoľko ton horniny pre získanie niekoľkých diamantových kameňov (1 - 2 karátu na tonu horniny; karát definovaný ako 0,2 g hmotnosti čistého diamantu).

Kimberlitový komín

Samotná ťažba väčšinou prebieha v rozľahlých povrchových baniach po poschodiach priamo z kimberlitového komína alebo v banských chodbách. V oboch prípadoch sa kimberlit získava odstreľovaním, lámaním alebo kopaním a dopravuje do miesta spracovania, kde sa zdobí vodou a vystavuje atmosférickým vplyvom, rýchlo sa rozpadá a vypadávajú z neho diamantové kryštály.

Najväčšia diamantová povrchová baňa na svete - Bingham Canyon Mine, Utah, USA

Ryžovanie diamantov 

Diamanty sa ale nenachádzajú iba pod povrchom zeme. Vďaka putovaniu magmy, eróziou a tým aj posunom kimberlitovej horniny niekedy dochádzalo k vyústeniu do vodných tokov alebo morí.
 
Ďalším spôsobom získavania diamantov sú teda tieto tzv. sekundárne náleziská, odkiaľ sú diamanty získavané povrchovo, ryžovaním ako zlato alebo bagrovaním štrkovej vrstvy.
 
Vďaka vysokej priľnavosti diamantov k mastnote sú niekedy usadeniny vyplavované cez žľaby potreté tukom. Zatiaľ čo ostatné horniny skĺznu, diamanty sa prilepia.
 
Podmorská ťažba

Ďalším, pomerne novým spôsobom ťažby diamantov je ich získavanie z morského dna. Existujú tri spôsoby tejto ťažby. Prvý spôsob, takzvaný horizontálny, je pomocou podmorského, diaľkovo riadeného bagra, ktorý triedi horninu s možným výskytom diamantov a tú posiela hore na loď, kde je ďalej zredukovaná a odpad nevrátia do mora. Vertikálny spôsob využíva podmorské vrty. Tretí spôsob využíva vákuum, kedy je hornina vsiaknutá do trubiek pomocou stlačeného vzduchu.

Podmorská ťažba pomocou vákuového vysávania horniny

Podľa zdrojov sa len pri pobreží Namíbie nachádza na podmorskom dne okolo 1,5 miliardy karátov diamantov.
 
Diamanty v Českej republike

V roku 2011 boli v Českom stredohorí objavené diamanty v horninách zvaných Granulit, avšak len mikroskopické. Do ľudského vlasu by sa podľa vedcov zmestili tri najväčšie nájdené diamanty. Väčšie diamanty o rozmeroch niekoľkých milimetrov boli na rovnakom mieste nájdené už v rokoch 1869 a 1927.

Farebné diamanty 

Čierny diamant

Najväčšou hádankou pôvodu sú pre vedcov čierne diamanty. Boli nájdené iba na dvoch miestach v Brazílii a Stredoafrickej republike, pričom na žiadnom z týchto miest sa nevyskytuje typická kimberlitová hornina. Vďaka ich netradičným vlastnostiam ako je tmavá farba, pórovitosť a výskyt prvkov, ktoré sa nachádzajú v meteoritoch alebo atmosfére Zeme sa sformovalo niekoľko hypotéz ich vzniku.
 
Najznámejšou hypotézou, ktorej autorom je profesor Stephen Haggerty z Floridskej medzinárodnej univerzity v Miami je, že čierne diamanty pochádzajú z asteroidu, ktorý sa zrazil so Zemou pred 2,6 až 3,8 miliardami rokov, teda v čase, keď Zem aj Mesiac boli silne bombardované veľkým množstvom vesmírneho materiálu. V tej dobe boli tiež Južná Amerika a Afrika jeden kontinent, čo by vysvetľovalo aj miesto ich výskytu.

Carbonado, alebo aj čierny diamant

 
Tieto diamanty nie sú tvorené jedným kryštálom, ale sú zložené z niekoľkých menších kryštálikov. Tiež obsahujú veľké množstvo vodíka, čo podčiarkuje teóriu, že nepochádzajú z našej slnečnej sústavy. Nezvyklé zloženie a štruktúra preto podľa Haggertyho dokazujú ich mimozemský pôvod, pravdepodobne z prachu supernovy, ktorá explodovala pred niekoľkými miliardami rokov.