Vznik diamantov

Kryštalizácia

Slovo diamant má pôvod v gréckom adamas - nepremožiteľný, diamant je najtvrdším materiálom na svete. Hoci je jeho výskyt unikátny, je tvorený jedným z najviac zastúpených stavebných prvkov v prírode - uhlíkom. Atómy uhlíka sú spojené krátkymi pevnými väzbami v kubickej kryštalickej mriežke. Kryštalizácia prebieha za krajných podmienok, kedy tlak presahuje 70 000 kg/cm² a teplota je vyššia ako 1300° C, čo zodpovedá podmienkam v hĺbkach cca 100-200 km pod povrchom zeme.

Pohyb

Vďaka svojej tvrdosti je diamant schopný cestovať zemskou kôrou na povrch, kam je vytlačovaný vulkanickou horninou, v ktorej je usadený. Dva druhy tejto horniny sa nazývajú kimberlit a lamproit, jedna od druhej sa takmer nelíšia.

Kimberlity

Miestom pôvodného výskytu diamantov sú ložiská magmatického pôvodu, tzv. primárne ložiská, kde sú minerály rozptýlené ako akcesorické minerály vo veľmi tmavých horninách pochádzajúcich z povrchu zemského plášťa. Tieto horniny sa nazývajú kimberlity (kimberlit alebo modrá hornina podľa mesta Kimberley v Juhoafrickej republike). K zemskému povrchu vystúpili vo forme mohutných telies komínového tvaru. V prípade kimberlitových komínov však dochádza k zužovaniu smerom do hĺbky, preto sa často hovorí o "mrkvovitom" tvare kimberlitov. Zďaleka nie všetky kimberlity sú diamantové. Niektoré neobsahujú diamanty vôbec, iné v koncentráciách, čo neumožňuje ekonomickú ťažbu. V primárnych ložiskách sa vždy vyskytuje viac hlušiny, ale diamanty majú krásny celistvý kryštálový tvar, lebo unikli mechanicky namáhavému transportu do sekundárnych depozitov.

Surový diamant zasadený v kimberlite

Erózia

Niekedy dochádza k uvoľňovaniu diamantov z kimberlitu či lamproitov eróziou či pôsobením ďalších prírodných síl (voda, vietor). Všetky horniny na zemskom povrchu bez rozdielu podliehajú zvetrávaniu a erózii predovšetkým v dôsledku pôsobenia poveternostných vplyvov, kedy najmä voda zo zrážok spolu so striedaním denných a nočných teplôt rozrušuje horniny v blízkosti zemského povrchu. Tmavé minerály sa rýchlo rozkladajú a vytvára sa žltá zvetralina (v ložiskách diamantov nazývaná "žltá zemina"). Tečúca voda ju potom spolu s diamantmi odnáša do riek, kde diamanty vďaka svojej väčšej mernej hmotnosti klesnú do riečneho koryta alebo pokračujú ďalej k ústiu riek a pobrežiam oceánov. V určitých miestach (napríklad meandroch vodných tokov) sa potom zvyšuje ich koncentrácia a vznikajú tzv. sekundárne ložiská.
 
Prospekcia diamantov

Za dobu, kedy sa ľudia zaujímajú o diamanty, sa vyvinula celá rada spôsobov, ako tieto najvzácnejšie kamene hľadať. Tzv. prospekčné metódy sa čoraz viac špecializujú a využívajú v pôvodných aj najmodernejších technológiách. Oblasti možného výskytu diamantov sa skúmajú vzduchom, aj priamo v teréne - hľadaním minerálov, ktoré sa nachádzajú v okolí kimberlitu, v diamantových sopúchoch. Prospekčná činnosť je veľmi časovo aj finančne náročná. Preto sa vykonáva systematicky, a môže trvať aj niekoľko rokov. Najviac sú prehľadávané miesta ako je Sibír, Fínsko, Venezuela, Bolívia, Grónsko, Austrália, Čína a Kanada.