Izrael

Izrael (hebr. Medinat Jisrael, arab. Daulat Isrá'íl) je novodobý štátny útvar, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne na časti Palestíny. Bol deklarovaný ako štát Židov, aj keď v ňom žijú aj ďalšie národnosti. Jeho vyhlásenie viedlo okamžite k vojne s Arabmi a konflikty pokračujú až do dneška, aj keď s niektorými susedmi Izrael už svoje vzťahy normalizoval na základe mierových zmlúv.

Izrael sa nachádza na Arabskom polostrove na východnom pobreží Stredozemného mora, na juhu sa ale dotýka Červeného mora. Zaberá rozlohu 20 770 km², s anektovanými Golanským výšinami a Východným Jeruzalemom potom 22 145 km² a so západným brehom Jordánu, ktorý je pod palestínskou samosprávou, je rozloha 28 023 km². Hlavným mestom je Jeruzalem, mnohé krajiny však naďalej považujú
za hlavné mesto Tel Aviv, aj keď západná časť Jeruzalema ovládala Izrael vždy. Na severe susedí s Libanonom, na východe s Jordánskom. Na juhozápade susedí s Egyptom.

Aj cez malú rozlohu je geograficky veľmi pestrý, na juhu do neho zasahuje púšť Negev, na severe horské pásma Galiley, Karmelu a Golan. Východne od Centrálnej vysočiny sa nachádza údolie rieky Jordán, ktoré je časťou Veľkej priekopovej prepadliny tiahnucie sa od Libanonu po Mozambik. Jordán, ktorý pramení na vrchu Hermon, tečie cez Galilejské jazero do Mŕtveho mora, ktoré je najnižšie položeným miestom na Zemi, nachádza sa 408 metrov pod hladinou mora. Najvyššou horou na pôvodnom území Izraela je 1280 metrov vysoký Har Heron v Hornej Galilei. Na okupovaných Golanských výšinách sa potom nachádza 2224 vysoká hora Micpy Šlagim. Hermon s 2814 metrami je ešte vyšší, ale jeho vrchol ovládajú Sýrčania. Južný svah hory do výšky cez 2250 metrov ovládajú Izraelčania. Na väčšine územia panuje stredomorské podnebie s daždivými zimami a dlhým teplým letom.

Izrael patrí k ekonomicky vyspelým štátom s vysokým HDP na hlavu a veľkou kúpnou silou. Jadrom jeho ekonomiky je vyspelý priemysel a moderné technológie, či už elektronika, informačné technológie, nanotechnológie alebo biotechnológie. Veľmi rozvinutý je tiež vojenský, aerokozmický priemysel a farmaceutický priemysel. Cez malú rozlohu je do značnej miery sebestačný aj v oblasti poľnohospodárstva, aj keď sa musí dovážať pšenica a hovädzie. Z hľadiska cestovného ruchu má Izrael jedinečnú polohu, hotelové strediská sa rozkladajú ako pozdĺž Galícijského jazera, Stredozemného, ​​Mŕtveho tak i Červeného mora. Pre svoje liečebné účinky je Mŕtve more hojne vyhľadávané, patrí medzi najslanšie jazerá na svete.

BANK OF IZRAEL

Banka Izraela je centrálnou bankou štátu Izrael sídliaca v Jeruzaleme s pobočkou v Tel Avive. Jej súčasným guvernérom je Dr Karnit Flug. Banka Izraela bola založená 24. augusta 1954, kedy Kneset (izraelský parlament) prijal Zákon o Banke Izraela, ktorý jej prisúdil dohľadové právo nad ostatnými bankami. Až roku 1978 bola banke pridelená kontrola nad stanovením kurzov voči cudzím menám. Od roku 1992 banka nastavuje inflačný plán a je splnomocnená podľa potreby meniť monetárnu politiku.

Banka Izraela sa snaží zvýšiť verejné povedomie o svojich aktivitách aj oblastiach svojej pôsobnosti. Robí tak pomocou rôznych publikácií, tlačových správ a pod. Ďalej má v Jeruzaleme centrum pre návštevníkov s expozíciou ukazujúcou vývoj a emisiu peňazí. Ďalej môžu záujemcovia zhliadnuť filmy, vypočuť si prednášky alebo si zahrať hry vysvetľujúce hlavné funkcie banky.

Ciele Banky Izraela

Hlavné ciele Banky Izraela sú evidované a stanovené v zákone 5770-2010 Banky Izraela: udržiavať cenovú stabilitu; podporovať ďalšie ciele vládnych ekonomických politík, predovšetkým jej rast, zamestnanosť a znižovanie sociálnych nerovností; podporovať stabilitu finančného systému krajiny.

Funkcie Banky Izraela

Banka Izraela má výhradné právo na vydávanie izraelskej meny - bankoviek, mincí, pamätných a špeciálnych mincí. Guvernér Banky určuje podobu bankoviek a mincí so schválením Správnej rady a vlády, čo konzultuje so správnou radou pre plánovanie bankoviek a mincí.

ICMC (IZRAELSKÁ SPOLOČNOSŤ PRE RAZBU MINCÍ A MEDAILÍ)

Izraelská mincovňa bola založená roku 1958 premiérom Benom Gurionom na pripomenutie historických udalostí a medzníkov izraelského štátu, a tiež ako pripomenutie mimoriadnych osobností a činov v kultúre, vede a umení. Než bola mincovňa roku 2008 sprivatizovaná, bola v rukách izraelskej vlády. Po túto dobu, od jej vzniku až do súčasnosti, si mincovňa zachovala jej pôvodný charakter a hodnoty, práve tak, ako ho predstavil premiér Ben Gurion.

Činnosť Izraelskej mincovne

Banka Izraela zvyčajne vydáva päť nových pamätných mincí ročne v limitovanej edícii. Štyri z nich sú emitované v rámci sérií:

Každý rok je tiež vydaná špeciálna pamätná minca pri príležitosti Dňa nezávislosti, ktorá je venovaná jednému z mimoriadnych úspechov štátu Izrael.

Pamätné mince vydané Bankou Izraela sú razené zo zlata a striebra. Mince v hodnote 1 Nový šekel (izraelská oficiálna mena) a 2 Nové šekely sú zo striebra a 5, 10 a 20 Nových šekelov zo zlata. V roku 2010 vydala Banka Izraela prvú izraelskú investičnú mincu v sérii nazvanej "Jerusalem of Gold". Na minci je zobrazený pohľad na slávny Jeruzalem. Tejto mince bolo emitovaných 3 600 ks v rýdzosti 999,9, priemerom 32 mm a vo veľkosti jednej unce. Cena sa mení každým dňom podľa medzinárodnej spotovej ceny zlata.

ICMC je oprávnená nakladať s autentickými starovekými mincami. V spolupráci s Izraelským pamiatkovým ústavom vyrobila mincovňa repliky starovekých mincí, ako sú napríklad mince nájdené v Qumráne a Masade. Podľa práva Spojených štátov amerických má každá replika na sebe uvedené slovo "COPY", aby sa zabránilo ich zámene s originálom.