San Maríno

San Maríno (oficiálne: Republika San Marino, taliansky znie plný názov Serenissima Repubblica di San Marino - Najvznešenejšia republika San Maríno) je malý juhoeurópsky štát (podľa počtu obyvateľov 2. najmenší európsky a 5. najmenší na svete) zo všetkých strán obklopený Talianskom. Leží v talianskom vnútrozemí, neďaleko turistického centra Rimini. Rozkladá sa na 61 km² a žije tu približne 32 tisíc obyvateľov. Hlavné mesto je San Maríno a najväčšie mesto je Dogana.

Hospodárstvo krajiny závisí najmä na priemysle, službách a cestovnom ruchu. San Maríno je jeden z najbohatších štátov na svete. Má vysoko stabilnú ekonomiku s jednou z najnižších mier nezamestnanosti v Európe. Platidlom je euro. Hoci nie je San Maríno oficiálnym členom Európskej únie, používa ako menu euro. Turistika tvorí v San Maríne 62,24% HDP. V roku 1997 navštívilo San Maríno viac ako 3,3 milióny turistov. Poľnohospodárstvo má len nepatrný význam. Pestuje sa obilie, vinič a olivy. Sanmarínske poštové známky sú veľmi hodnotné a majú pre zberateľov veľkú cenu.

AZIENDA AUTONOMA DI STATO FILATELICA E NUMISMATICA, REPUBBLICA DI SAN MARINO

Obyvatelia San Marina sa nikdy nedožadovali svojej vlastnej mincovne. Neexistovala jediná výhoda, prečo otvoriť mincovňu so všetkým, čo k tomu patrí. Náklady by mohli byť kompenzované len dostatočným tokom meny a bankový systém by musel byť schopný mince podporiť. V tej dobe nebolo monarchu, ani iného aristokrata, ktorého by hnali ambície raziť svoje podobizne či symboly na mince.

Situácia bola niekoľkokrát v riešení, ale nikdy nepriniesla žiadne ovocie. Jedinou zmienkou o razbe na území San Marína tak môžeme nájsť v roku 1871, kedy sa jednalo o tajné razenie falšovateľom.

Problém sanmarinských mincí sa riešil systematicky už v Sanmarinskej menovej dohode z roku 1862. Roku 1864 tak bola kráľovskou mincovňou v Miláne vyrazená prvá medená minca v hodnote 5 centov zobrazujúca oficiálny erb vtedajšej doby.

Prvú emisiu nasledovali ďalšie v pravidelných intervaloch (roku 1989 to boli prvé strieborné mince) v súlade s klauzulami obsiahnutými v ďalších menových dohodách, až do tej z roku 1939, kedy Republika San Maríno prisľúbila, že nevykoná už žiadne iné razby mincí s výnimkou zlatých a bude samo využívať služby kráľovskej mincovne. Druhá svetová vojna a následná hospodárska kríza dočasne uzatvorila kapitolu o numizmatike.

Od roku 1974 bolo vyrazených niekoľko sérií mincí, ktoré majú známku prestíže, pôvodu a autonómie.