Zlatá minca Svätyňa knihy, vydaná Izraelskú bankou v náklade iba 3600 kusov pre celý svet, je v poradí štvrtou investičnou mincou zo svetovo veľmi populárnej série "Jerusalem of Gold" (Zlatý Jeruzalem). Zlaté mince v tejto sérii sú vydané ako investičné o váhe 1 trójskej unce (31,1 g) v nominálnej hodnote 20 nových šekelov a v rýdzosti 999,9 / 1000 čistého zlata.

Inšpiráciou pre motív (slávny Lev Megidejský) na lícnej strane mince bola dávna pečať z 8. storočia pr.Kr. nájdená v Megide (Armagedon) v údolí Jordánu. Pečať patrila Šémovi, ktorý bol sluhom kráľa Jerobeáma II., ktorý bol kráľom Izraela počas doby proroka Amosa. Lev je taktiež symbol kmeňov Júda a Jeruzalema. Rovnaký lev Megidejský bol vyobrazený na izraelskej päťlírovej bankovke v roku 1958, v roku 1978 na päťlírovej minciu a v roku 1980 na pol šekelovej minci. Nad levom je vyobrazený izraelský štátny emblém a pod levom nápis Israel v angličtine, hebrejčine a arabčine. Autorom lícnej strany pri všetkých minciach v tejto sérii je Meir Eshel.

Hlavným motívom rubovej strany je krídlo izraelského múzea v západnom Jeruzaleme - Svätyňa knihy. V hornej časti je umiestnený výňatok z veľkého zvitku Izaiáša, jeden z pôvodných siedmych zvitkov od Mŕtveho mora objavených v Kumráne. Nad výňatkom je nápis "Jeruzalem" v angličtine, hebrejčine a arabčine, ďalej napravo od svätyne je nominálna hodnota, rok vydania a značka mincovne - Dávidova hviezda. Váha a rýdzosť sú umiestnené v dolnej časti mince. Autorom rubovej strany mince je Aharon Shevo.

Svätyňa knihy je krídlo izraelského múzea neďaleko Givat Ram v západnom Jeruzaleme. Nachádzajú sa tu zvitky od Mŕtveho mora, ktoré boli v rokoch 1947-56 objavené v jedenástich jaskyniach v Kumráne. Svätyňa knihy mala byť pôvodne postavená v areáli Hebrejskej univerzity v Givat Ram pri Národnej knižnici.

Plánovací proces výstavby trval sedem rokov a samotné zahájenie stavby bolo v roku 1965. Celý projekt bol financovaný rodinou maďarského emigranta a filantropa Davida Samuela Gottesmana, ktorý tiež vykúpil zvitky od Mŕtveho mora ako dar štátu Izrael. Jeden z architektov - Armand Phillip Bartos (1910-2005) - bol zrejme vybraný preto, že bol v tom čase ženatý s Gottesmanovou dcérou Ruth Celeste Gottesmanovou. Druhému architektovi - Frederickovi Johnovi Kieslerovi (1890-1965) - Gottesman už skôr financoval prieskum, či by Kieslerov "Nekonečný dom" mohol byť inštalovaný v Múzeu moderného umenia v New York City. Členom tímu architektov bol tiež Gázer Heller, ktorý sa už podieľal na stavbe mnohých významných budov v novom štáte Izrael.

Izraelskí architekti silne protestovali proti tomu, že boli vybraní neizraelskí architekti, ktorí boli vybraní vďaka príbuzenským vzťahom. Stavali sa aj proti voľbe F. J. Kieslera najmä kvôli tomu, že nedokončil svoje štúdium architektúry vo Viedni a Berlíne (aj keď mal licenciu architekta z New Yorku), a že nikdy nič nepostavil. Bol predovšetkým avantgardným scénografom, ktorý príležitostne vyučoval. Americko-židovského architekta Kieslera však vybral Gottesman už v roku 1955.

Svätyňa je postavená ako biela kopula, ktorá zakrýva samotnú stavbu, ktorá sa z dvoch tretín nachádza pod zemou. Oproti biele kupole je čierna stena z čadiča. Farby a tvary budovy sú založené na predstave zo zvitku popisujúcej bitku medzi Synmi svetla a Synmi temnoty, kde biela kopula symbolizuje Synov svetla a čierna múr Synov temnoty.

Keďže krehkosť zvitkov nedovoľuje, aby boli neustále všetky vystavené, je využívaný princíp rotácie, kedy je zvitok po 3 až 6 mesiacoch vystavenia odobratý z expozície a uložený do depozitára.

V múzeu sa tiež nachádzajú iné vzácne antické rukopisy, okrem iného Aleppský kódex. Kopula múzea bola pre svoj zvláštny tvar niekoľkokrát použitá ako dekorácia pre sci-fi filmy.

Vykupujeme produkty, ktorých predaj sprostredkúvame. V prípade mincí po individuálnej dohode zaisťujeme ich spätný predaj.