Legenda o zbojníkovi strihu Robina Hooda začala vznikať 25. januára 1688, kedy bol práve narodený Juraj Jánošík pokrstený v malom kostole blízko jeho rodiska Terchovej. Podľa zápisov v matrike bol najmladším z piatich detí. V devätnástich rokoch sa nechal naverbovať povstalcami Františka Rákocziho II. a bojoval s nimi proti Habsburgovcom. V bitke pri Trenčíne však padol do zajatia a neskôr prešiel do cisárskeho vojska. V roku 1710 nastúpil službu v strážnom oddiele na Bytčianskom zámku. Tam sa spriatelil s uväzneným zbojníkom Tomášom Uhorčíkom, ktorému zrejme pomohol k úteku. Neskôr sa pripojil k Uhorčíkovej zbojníckej družine a nakoniec sám stál v jej čele. „Hlavným dôvodom Jánošíkovej zbojníckej činnosti nebola nejaká korisť alebo osobný prospech,“ tvrdí historik z Národného múzea Ivan Votruba. „On  sa skutočne usiloval o nejaké politické ciele a to v jeho prípade bolo obnovenie kuruckého povstania. Rákocziho povstanie bolo na jednu stranu odbojom proti Habsburgovcom a na druhú stranu sa do toho zapojil rad vidiečanov a roľníkov, ktorí sledovali skôr sociálne ciele.“ Slovenská časť vtedajšieho Uhorska totiž rozhodne nepatrila medzi bohaté regióny habsburskej ríše, navyše prechádzala silnou maďarizáciou. Jánošíkovo „zbojníčenie“ trvalo len zhruba rok a pol. V októbri 1712 bol Jánošík chytený, ale vďaka úplatku sa mu na prvýkrát podarilo utiecť. Po niekoľkých mesiacoch bol však zatknutý znova, tentoraz definitívne. Nasledoval súd za lúpeže a vraždu farára. K lúpežiam sa priznal, ale odmietol, že by sa dopustil vraždy,“ podotýka Votruba. „Na otázky týkajúce sa politických kontaktov nezodpovedal a zaujímavé je to, že neprezradil nikoho zo svojich druhov - nemenoval nikoho, komu by mohol uškodiť, pri otázkach o svojich kumpánoch uvádzal len tých, ktorí už boli tou dobou mŕtvi.“ Rozsudok smrti nad Jurom Jánošíkom vyniesla justícia 17. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši. Popravený bol nabodnutím na hák za ľavý bok. Mohla sa zrodiť legenda. V priebehu nasledujúcich storočí, a najmä v čase národnostnej emancipácie Slovákov v 19. storočí, sa z Jánošíka stala národnou figúra značiaca odpor proti sociálnemu útlaku i habsburskej moci. „V prvej polovici 19. storočia je pripomínané, že jeho obrazy zdobia všetky krčmy v Karpatoch poľských i uhorských, že mu Slováci preukazujú podobnú úctu ako svätým, to ústne podanie mu vlastne prisudzuje nadprirodzené schopnosti,“ pripomína Votruba. Podľa poľských legiend totiž Jánošík lúpil aj na druhej strane Tatier, a tak aj časť Poliakov vníma slávneho zbojníka ako svojho karpatského hrdinu. Jánošík má podľa povestí silu za dvesto mužov, čarovný opasok, košeľu a valašku. „Dostáva sa do úlohy akéhosi dojednávateľa spravodlivosti, ochrancu chudobných, ktorý je pre túto úlohu obdarený nadprirodzenou mocou. Stretáva sa v povestiach s panovníkom, koná s ním ako rovný s rovným,“ podotýka historik. Vďaka slovenskému obrodeniu vstúpil Jánošík do vysokej literatúry i slovenského miestopisu. Tiesňava Dunajca v národnom parku Pieniny na severe Slovenska nesie názov Jánošíkov skok, do školských osnov sa dostala romantická poéma Jána Botta Smrť Jánošíkova prirovnávaná k Máchovmu Máju. Prvý film o slovenskom zbojníkovi vznikol v roku 1921, v 30. rokoch si jednu z adaptácií slávneho príbehu pripísal aj Martin Frič. Posledný jánošíkovský film mal premiéru pred štyrmi rokmi. Režírovala ho autorka Horiaceho kra Agnieszka Holland.

Vykupujeme produkty, ktorých predaj sprostredkúvame. V prípade mincí po individuálnej dohode zaisťujeme ich spätný predaj.