Táto štátna medaila k 70. výročiu Izraela evokuje krásu izraelskej krajiny skrz sedem charakteristických druhov rastlín, ktorými sú pšenica, jačmeň, vinič, figy, granátové jablko, olivy a datle.

Medaily, zdokonalené úžasným hologramovým efektom, sú vytvorené z rýdzeho zlata, striebra a bronzu. Jedná sa o hmatateľný kus izraelskej histórie, ktorý stojí za uchovanie a odovzdanie budúcim generáciám.

Myšlienku nezávislého štátu prvýkrát v novodobej histórii formuloval zakladateľ sionistického hnutia Theodor Herzl, viedenský židovský novinár a autor knihy Židovský štát. Práve v tejto knihe navrhol návrat do krajiny predkov, ktorú reprezentoval pahorok Sion v Jeruzaleme, podľa ktorého aj vznikol názov sionizmus. V tejto starej vlasti vytvorili Izraeliti dve kráľovstvá a prispeli k rozvoju svetovej civilizácie a kultúry. Židia boli zo svojej krajiny vyhnaní Rimanmi v 1. a 2. storočí a provincia Judea bola premenovaná na Palaestinu podľa národu Filištíncov, ktorý však v tej dobe už neexistoval.

Nová nádej na vznik nezávislého štátu začala Židom, ktorí už začali na území starej vlasti zakladať poľnohospodárske osady, svitať po 1. svetovej vojne. V roku 1917 bola podpísaná tzv. Balfourova deklarácia, v ktorej Briti podporili myšlienku sionizmu a vzniku židovského štátu. Narazili však na odpor arabskej populácie. Nevraživosť medzi Židmi a Arabmi sa natoľko stupňovala, že britskí správcovia zvažovali rozdeliť územie na židovskú a arabskú časť. Plány boli však prerušené 2. svetovou vojnou, ktorá bola pre židovský národ zdrvujúca. Počas holokaustu nacisti vyhladili viac, ako šesť miliónov Židov, čo predstavovalo približne 36% vtedajšej židovskej populácie. V Palestíne v dôsledku krvavých masakrov prebiehajúcich v Európe pribúdalo židovských prisťahovalcov a ich strety s arabským obyvateľstvom sa zostrovali. Británia nebola schopná vzniknutú situáciu zvládať a odovzdala teda kontrolu nad oblasťou Spojeným národom.

28. novembra 1947 prijalo OSN návrh na rozdelenie palestínskeho územia na dva štáty - židovský a arabský a na zriadenie Jeruzalema samostatným medzinárodným mestom. Arabi však návrh odmietli. Po vypršaní britského mandátu mali Židia v pláne vyhlásiť samostatný štát, čomu chceli Arabi zabrániť. Prepukli nepokoje v Jeruzaleme a tiež v Haife, odkiaľ počas marca a apríla 1948 odišla väčšina Arabov. Tí začali byť v tomto období označovaní Palestínčanmi.

Britský mandát vypršal 15. mája 1948. O polnoci pred dnom vypršaní prečítal David Ben Gurion v Tel Avive deklaráciu nezávislosti. Tá okrem iného obhajuje právo Židov na vlastný štát a pokračuje vyhlásením existencie židovského štátu, ktorý má niesť názov Izrael. Deklarácia obsahovala výzvy arabským susedom, tie však zostali nevypočuté. Prepukla tak Vojna o nezávislosť, ktorá trvala až do 20. júla 1949 a v ktorej Izraelčania svoje právo na existenciu obhájili.

V tomto roku teda Židia oslavujú sen, ktorý sa splnil pred 70 rokmi, keď sa im podarilo obnoviť svoju štátnosť a založiť novodobý Izrael.