Žiadanka
Nákupný košík je prázdny
Mince k 70. výročiu Izraela vydané Izraelskou národnou bankou pripomínajú vzrušujúci historický míľnik. Oficiálne logo 70. výročia, ktoré mince zdobí spolu so sloganom "Dedičstvo inovácií" v hebrejčine symbolizuje dedičstvo a históriu štátu Izrael spolu s jeho inovatívnym a kreatívnym duchom.
Myšlienku nezávislého štátu prvýkrát v novodobej histórii formuloval zakladateľ sionistického hnutia Theodor Herzl, viedenský židovský novinár a autor knihy Židovský štát. Práve v tejto knihe navrhol návrat do krajiny predkov, ktorú reprezentoval pahorok Sion v Jeruzaleme, podľa ktorého aj vznikol názov sionizmus. V tejto starej vlasti vytvorili Izraeliti dve kráľovstvá a prispeli k rozvoju svetovej civilizácie a kultúry. Židia boli zo svojej krajiny vyhnaní Rimanmi v 1. a 2. storočí a provincia Judea bola premenovaná na Palaestinu podľa národu Filištíncov, ktorý však v tej dobe už neexistoval.
Nová nádej na vznik nezávislého štátu začala Židom, ktorí už začali na území starej vlasti zakladať poľnohospodárske osady, svitať po 1. svetovej vojne. V roku 1917 bola podpísaná tzv. Balfourova deklarácia, v ktorej Briti podporili myšlienku sionizmu a vzniku židovského štátu. Narazili však na odpor arabskej populácie. Nevraživosť medzi Židmi a Arabmi sa natoľko stupňovala, že britskí správcovia zvažovali rozdeliť územie na židovskú a arabskú časť. Plány boli však prerušené 2. svetovou vojnou, ktorá bola pre židovský národ zdrvujúca. Počas holokaustu nacisti vyhladili viac, ako šesť miliónov Židov, čo predstavovalo približne 36% vtedajšej židovskej populácie. V Palestíne v dôsledku krvavých masakrov prebiehajúcich v Európe pribúdalo židovských prisťahovalcov a ich strety s arabským obyvateľstvom sa zostrovali. Británia nebola schopná vzniknutú situáciu zvládať a odovzdala teda kontrolu nad oblasťou Spojeným národom.
28. novembra 1947 prijalo OSN návrh na rozdelenie palestínskeho územia na dva štáty - židovský a arabský a na zriadenie Jeruzalema samostatným medzinárodným mestom. Arabi však návrh odmietli. Po vypršaní britského mandátu mali Židia v pláne vyhlásiť samostatný štát, čomu chceli Arabi zabrániť. Prepukli nepokoje v Jeruzaleme a tiež v Haife, odkiaľ počas marca a apríla 1948 odišla väčšina Arabov. Tí začali byť v tomto období označovaní Palestínčanmi.
Britský mandát vypršal 15. mája 1948. O polnoci pred dnom vypršaní prečítal David Ben Gurion v Tel Avive deklaráciu nezávislosti. Tá okrem iného obhajuje právo Židov na vlastný štát a pokračuje vyhlásením existencie židovského štátu, ktorý má niesť názov Izrael. Deklarácia obsahovala výzvy arabským susedom, tie však zostali nevypočuté. Prepukla tak Vojna o nezávislosť, ktorá trvala až do 20. júla 1949 a v ktorej Izraelčania svoje právo na existenciu obhájili.
V tomto roku teda Židia oslavujú sen, ktorý sa splnil pred 70 rokmi, keď sa im podarilo obnoviť svoju štátnosť a založiť novodobý Izrael.
Lícna strana - izraelský štátny znak, názov "Izrael" v angličtine, hebrejčine a arabčine, nápis "Deň nezávislosti 2018" v angličtine a hebrejčine, nominálna hodnota mince a rok vyrazenia. Dve zvlnené linky nad a pod nominálnou hodnotou symbolizujú vlajku Izraela.
Rubová strana - oficiálne logo 70. výročia Izraela s Dávidovou hviezdou, symbolom židovského ľudu v strede loga. Číslovka "70" označujúca roky nezávislosti Izraela sa prelína s Dávidovou hviezdou. Pozdĺž hviezdy sa nachádza slovo "Izrael" v hebrejčine, v písomnom štýle, v akom je uvedené vo Svätom písme a pod ním slová "Dedičstvo inovácií" v hebrejčine. Oboje dohromady vyjadruje charakter izraelského štátu, zmes tradície a inovatívneho ducha. Okolo okraja sa nachádza nápis "70. výročie Izraela" v angličtine, hebrejčine a arabčine.
Nominálna hodnota | 10 NIS |
---|---|
Materiál | Au 917/1000 |
Prevedenie | Proof |
Hmotnosť | 16.96 g |
Priemer | 30 mm |
Hrana | Vrúbkovaná |
Náklad | 555 ks |
Autor | Michal Hamawi |
Emisia | apríl 2018 |
Emitent | Bank of Izrael |
Razba | The Holy Land Mint |