Dielo známej výtvarníčky Ľudmily Cvengrošovej (1936) sa v ostatných rokoch sústredilo na medailérsku tvorbu, kde autorka siahla po neobyčajne náročných témach: súbore piatich medailí, venovaných svetovým náboženstvám: hinduizmu, judaizmu, budhizmu, kresťanstvu a islamu. K stvárneniu náročnej témy veľkých svetových náboženstiev autorka pristupovala na základe podrobného štúdia a starostlivého výberu motívov. Na diele poznávame, že veľkú väčšinu ich hlavných monumentov a symbolov spoznala táto zanietená cestovateľka priamo v ich neopakovateľnom autentickom prostredí.

Hinduizmus patrí k najstarším a najrozšírenejším náboženstvám, ktoré vo svete vyznáva viac ako 850 miliónov ľudí. Obe strany medaily realisticky a zainteresovane zobrazujú charakteristické prvky hinduizmu (hindúdhama). Averzu dominuje známa soška tancujúceho boha Šivu označeného menom, ktorého dolu sprevádzajú  posvätná krava a slon. V strede kompozície je nápis v hindskom písme „Benares“ (Váránasí), čo je meno trojmiliónového náboženského a kultúrneho centra v severnej Indii. Centrálny kruhový obraz po oboch stranách lemujú sakrálne architektúry a skulptúry slávneho Khajuraha.  V spodnej pasáži sú vyobrazené typické prvky života a smrti veriacich:  skupina nahých pútnikov - svätých mužov, rituálne omývanie sa počas najväčšieho sviatku Kumha Méla a spaľovanie mŕtveho na brehu Gangy.

V hornej časti reverzu vidíme krehkú drevenú architektúru chrámu v nepálskom Bhaktapure, susediacu so zobrazením slonieho boha Ganešu (s menom v hindštine), rituálneho voza prinášajúceho úrodu (Máčendráma) a postavou putujúceho asketického Sádhu, ako o tom svedčí jeho meno v nepálčine.  V strede spodnej časti reliéfu je stvárnená Kumari (dievčatko, vyvolené stať sa živou bohyňou), obklopená postavami a symbolmi nepálskeho hinduizmu.

Judaizmus je počtom veriacich menej rozšírené, ale veľmi staré monoteistické náboženstvo,  ktoré stálo pri kolíske kresťanstva i islamu. Averzu v hornej časti dominuje veľký sedemramenný svietnik, kamenné tabule s desiatimi božími prikázaniami a priečelie Šalamúnovho jeruzalemského chrámu s hebrejskými menami veľkých mužov viery – Mojžiša a Šalamúna. Menoru autorka stvárnila podľa podoby monumentálneho zlatého svietnika na Titovom triumfálnom oblúku, zobrazujúceho rímsku korisť  z pokladov jeruzalemského chrámu po skončení židovskej vojny v roku 70 po Kr. Tento tragický bod židovských dejín pripomínajú postavy po oboch stranách zvinutej tóry – veľkňaza s baraním rohom-šofarom a striebornou mincou - šekelom a rímsky legionár s orlom légie a mincou s príznačným nápisom Iudea capta. Pod dávidovou šesťramennou hviezdou je hebrejské slovo „Jeruzalem“.

Reverz medaily v hornej časti pripomína tragické momenty rasového prenasledovania a genocídy národa s paradoxným heslom vyhladzovacích táborov. Spodná časť symbolicky pripomína opak zániku a zmaru - významných židovských vedcov a umelcov (Freud, Einstein, Chagall) a návrat do historickej vlasti, ktorý symbolizuje dátum založenia štátu Izrael.

Budhizmus je podobne ako hinduizmus veľkým náboženstvom Ďalekého východu, ktoré tu viac ako dva a pol tisíca rokov vyznávajú stovky miliónov veriacich. K jeho základným postulátom patrí asketizmus - zdržanlivosť od svetských rozkoší, prekonávanie utrpenia, znášanlivosť, ochrana živých tvorov (nezabiješ!), konanie dobra, nemajetnosť a prevteľovanie sa až k dosiahnutiu cieľa – nirvány.

Averzu medaily s týmto námetom dominuje vyobrazenie monumentálnej, viac ako 15 metrov vysokej bronzovej sochy sediaceho Budhu z mesta Kamakura s menom v japonských znakoch (Budha – Daipucu). Horný oblúk vypĺňa pozdrav v tibetskom písme („Óm, mani padmeóm“). Kompozíciu po oboch stranách vypĺňajú ďalšie atribúty budhizmu a jeho podôb: Sansara – kolobeh znovuzrodenia, hromoklin (vadžra), nekonečný uzol – modlitebný mlynček. V stredovej osi dolu vidíme dalajlámu s jeho podpisom.

Na reverze na ľavej strane je čhörten – vežička s modlitebnými mlynčekmi a vlajkoslávou lungtami a odkazy a modlitby veriacich odnáša do nebies lietajúci koník. Nápisy v tibetčine (Lhasa) a v nepálčine (Káthmandu) označujú hlavné mestá. Protipólom modlitebne je veža Swayambunát -  významného budhistického kláštora v Káthmandu. Scénu uzatvára skupina lámov, hrajúcich na rituálne trúby.

Kresťanstvo s viac ako dvomi miliardami veriacich je najrozšírenejším náboženstvom na svete. Jeho centrálnou osobou je Ježiš Kristus. Ako ústredný motív averzu použila autorka scénu ukrižovania z prednej dosky Nitrianskeho kódexu s relikviárom, ktorú po oboch stranách lemujú znaky štyroch evanjelistov. Narodenie a smrť Spasiteľa pripomína na ľavej dolnej strane strieborná betlehemská hviezda narodenia a na druhej strane tŕňová koruna, symbol Ježišovej smrti v Jeruzaleme.

Reverz vo svojej centrálnej osi ukazuje monumentálnu tridsať metrov vysokú sochu Krista z Rio de Janeiro (1931) a vo svojej spodnej časti klasické dielo renesancie – Michelangelovu Pietu (1499). Stred medaily zaberajú azda tri najznámejšie kresťanské chrámy – Notre Dame v Paríži, Hagia Sophia v Istambule a San Pietro, pápežskú katedrálu v rímskom Vatikáne, spolu s charakteristickými znakmi cirkevnej katolíckej hierarchie - biskupskej pastierskej berly a pápežského procesného kríža s tromi priečnymi brvnami.

Islam, náboženstvo proroka Mohameda a jeho nasledovníkov je v súčasnosti najviac expandujúcim náboženstvom s viac ako poldruha miliardou veriacich po celom svete. Averz v hornej časti nesie dva symboly, zosobňujúce hlavný duchovný princíp a hmotnú podobu - posvätný text - tohto náboženstva: slová Alláh a Korán. Vpravo podľa vyobrazenia na perzskej miniatúre zo 16. storočia archanjel Gabriel diktuje Mohamedovi jednotlivé súry a vľavo tajomná Kaába – čierny kameň -  pripomína jednu z piatich základných povinností veriaceho – púť do Mekky (Hádž). V spodnej časti vidíme nanebovstúpenie Proroka na jeho koni Barakovi v mieste Skalného chrámu v Jeruzaleme – posvätnom meste všetkých troch monoteistických náboženstiev -  judaizmu, kresťanstva i islamu.

Na reverze silu a historický význam islamu znázorňujú významné architektonické diela v mnohých končinách sveta, ale aj menej známa hrobka protagonistu obdobia križiackych výprav – slávneho kurdsko-egyptského vojvodcu a vládcu Jusufa Salah-ad-Dina  - Saladina (†1193). „Salam aleikum“ – Pokoj s vami uzatvára celú kompozíciu tejto strany medaily.