Priemery dukátov v sade:  19,75 mm; 25 mm; 34 mm; 42 mm

Váhy dukátov v sade: 1 dukát 3,49 g; 2 dukát 6,98 g; 5 dukát 17,45 g; 10 dukát 34,91 g

Od č. 1 po č. 90 je na reverznej strane dukátov laserom vyryté číslo v rámčeku pri spodnej časti mince.

Svätováclavský dukát je zlatá pamätná minca, ktorá bola razená od roku 1923 pri príležitosti 5. výročia vzniku Československa. Svojou ikonografiou nadväzoval na stredoveké dukáty. Svätováclavský dukát bol razený v nominálnych hodnotách jeden, dva, päť a desať. V prvej emisii bolo prvých tisíc kusov číslovaných ako jubilejné. Dukát s číslom 1 dostal prezident republiky Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý ho neskôr venoval Národnému múzeu. 

Československé dukáty, tzv. Svätováclavské, boli razené v štyroch prevedeniach z dukátového zlata (0,986). Razili sa v Československu v rokoch: 1923 až 1939 a 1951.

Zákonom z roku 1923 bola striktne stanovená razba prvých zlatých mincí Československej republiky. Bolo presne ustanovené, že československý dukát bude obchodnou mincou razenou v historických parametroch hmotnosti a rýdzosti. To znamenalo, že zákon vtedy presne stanovil technické vlastnosti dukátu aj dvojdukátu vrátane motívu sv. Václava.

Historická mincovňa v Kremnici začala raziť dukáty v roku 1923. Prvých tisíc kusov bolo očíslovaných. Ďalšia séria týchto mincí o priemere okolo dvoch centimetrov bola razená v nákladoch niekoľko desiatok tisíc ročne, a to až do roku 1936. Ich zberateľská hodnota je preto podstatne nižšia. Ďalej boli razené dvojdukáty, päťdukáty a najväčšou nominálnou hodnotou boli desaťdukáty. V rokoch 1937 až 38 bolo vyrazených len niekoľko desiatok kusov týchto mincí, a preto sú zberateľsky veľmi cenené. Roku 1939 boli vyrazené už iba jednodukáty.

Všetky svätováclavské dukáty boli oficiálne súčasťou menového systému, aj keď sa jednalo o takzvané obchodné mince, ktoré slúžili na ukladanie úspor obyvateľstva do zlata. Dukáty sa používali ako darček najbližším, často dobre poslúžili našim emigrantom prekonať počiatočné obdobie v cudzej krajine. V snahe vyrovnať sa prvej republike bola razba pôvodných svätováclavských dukátov obnovená komunistami v roku 1951. Len kvôli propagande však bolo vydaných len niekoľko sto kusov dukátov. Svätováclavské dukáty sa v dobe prvej republiky predávali za 100 korún.

Svätováclavský dukát mal tiež symbolický význam - bol pripomienkou pevnosti meny mladej Československej republiky. Autormi výtvarných návrhov boli profesor Otakar Španiel a Jaroslav Benda. Jeho definitívnu podobu schválil na nemocničnom lôžku (tesne predtým, než podľahol atentátu) vtedajší minister financií Alois Rašín.

Panovník svätý Václav bol a je po celý čas českých dejín hlavným symbolom českej štátnosti. Zvlášť to platilo za vlády cisára Karola IV. - Ten sám považoval knieža Václava za garanta českého štátu (svätováclavská koruna, krajina koruny svätováclavskej). Bol tiež autorom legiend o ňom. Úcta ku kniežaťu Václavovi trvala nepretržite až do protireformácie. Tiež husiti si neobyčajne vážili Václavovu osobnosť; podobne ako oni aj sv. Václav prijímal podobenstvo a bol príkladom kresťanského vládcu a bojovníka. V čase vlády Václava III. boli bohoslužby slúžené v slovanskom jazyku. S najväčšou pravdepodobnosťou v Prahe obohnanej križiakmi vznikla piata sloha Svätováclavského chorálu, kedy knieža vyzve, aby nedalo zahynul nám, ni budúcim. Svätováclavská, husitská a obrodenecká tradícia sa stávajú základom, na ktorom stavali emancipačné snahy českého národa v 19. storočí aj v čase zápasu o samostatný štát. Svätováclavská spolu s cyrilometodskou tradíciou mali veľký význam v českom (a neskôr československom) zahraničnom vojsku za prvej svetovej vojny, najmä v Rusku.

V roku 1929 pri príležitosti 1000. výročia úmrtia vojvodu Václava bolo rozhodnuté zákonom o ďalšej razbe päť- a desaťdukátov. V razbe dukátov sa pokračovalo až do roku 1938 v mincovni v Kremnici. So vznikom Slovenského štátu bola razba prerušená. Razba svätováclavských dukátov bola novo obnovená až v roku 1951. Bolo vyrazené ale len obmedzené množstvo mincí, predovšetkým pre účely zahraničného obchodu. Keď bol existujúci zákon o razení československých dukátov zrušený, vzápätí bol vydaný nový.

Svätý Václav

(asi 907 - 28. septembra 935) český knieža a svätec, ktorý je považovaný za hlavného patróna českej krajiny. V staršej literatúre sa často udáva ako rok jeho smrti 929, väčšina súdobých vedcov sa ale už prikláňa k roku 935.

V detstve bol Václav, syn Drahomíry, vychovávaný svojou babičkou Ľudmilou, ktorá ho nechala vyučovať slovanským kňazom Pavlom. Po tom, čo sa jeho otec Vratislav stal pražským kniežaťom, bol Václav poslaný do Budče, kde sa učil latinčine. V dobe štúdií, asi roku 915, usporiadal knieža svojmu synovi postrižiny. Po Vratislavovej smrti vo februári 921 začala krátka poručenská vláda Ľudmily. Tá však bola už v septembri toho roku zavraždená a poručníctvo za maloletého Václava prevzala Drahomíra.

Václav sa ujal vlády zrejme v roku 922. Zapudil svoju matku, po čase ju však prijal späť. V roku 924 nechal previezť Ľudmiline ostatky na Pražský hrad, kde ich slávnostne pochoval. Václavova vláda bola od počiatku charakteristická podporou kresťanskej cirkvi. V roku 929 bol Václav nútený poddať sa rímskemu kráľovi Henrichovi I., ktorý s vojskom pritiahol až k Prahe. S tým bol spojený aj poplatok, ktorý malo české knieža odvádzať rímskemu kráľovi.

Nedlho potom založil Václav na Pražskom hrade kostol sv. Víta, časť ostatkov svätca získal od Henricha. Tento smer politiky kniežaťa Václava sa nepáčil strane, ktorá nechcela prijať uvedené nábožensko-politické väzby. Jej reprezentantom bol mladší Václavov brat Boleslav I. Ukrutný, ktorý sídlil vo svojom kniežatstve v (Starej) Boleslavi, kde si Boleslav postavil hrad. Boleslavova opozícia vychádzala zrejme z podobných koreňov ako poručenská vláda Drahomírina.

Všetky neskoršie literárne pramene líčia Václavov a Boleslavov konflikt ako veľmi osobný. Vyvrcholil pozvaním Václava na vysviacku kostola do Boleslavi, kde bol knieža ráno dňa 28.9.935 (v staršej literatúre býva uvádzaný dátum 929, ktoré nájdeme aj u Kristiána) zavraždený. Boleslav so svojou družinou obsadil Pražský hrad a stal sa kniežaťom. Vzápätí dal previezť Václavovo telo do nového chrámu sv. Víta na Pražskom hrade, kde sú jeho pozostatky uložené vo Svätovítskej kaplnke dodnes.

Rašínov dukát

Náš jsi, zcela náš. –
Záříš v dusném šeru
jako Messiáš!
Svatý Václav tebe chrání,
tři sta let mu výhost dán,
znaky naše kéž ochrání,
kým on by byl překonán?
Ve Blaníku čeká pouze,
až zas přijde jeho čas,
ve smutku a v hrozné touze,
kdy z Čech zazní zbraní hlas.
V starodávné těžké zbroji,
s mečem pádným, v přílbici,
ve dne v noci schystán k boji,
třímá prapor s orlicí.
Tlak na rubu zlaté mince
bojovník ho vtepat dal,
toužně hleděl v jeho líce,
když ho zločin vlasti bral.
Jemu těchou v mukách býval,
nadějí též v dobách zlých,
pro svůj národ on ho vzýval.
Kéž ochrání zbloudilých!
Základ státu pracně stavěl,
pevnou měnu zbudoval,
o sebe ne, o stát se chvěl.
Kéž jej národ zachoval!
Nedej zahynouti
nám i budoucím! -
První dukát republiky
opis taky v rubu má!
Za něj reku naše díky.
Varovně k nám promlouvá:
Jak vztyčený lev na líci
i vy buďte v pozoru!
Kol nepřítel stále bdící,
svírá z jihu, severu.
Na sebe jen spoléhejte,
každý druhu bratrem buď!
Vlast svou trhat nenechejte,
zrádce, Čechu, přísně suď.
Z vašich srdcí spása vzejde,
Sílu duším znova dá;
Čech v porobu víc nevejde,
po staru zas ohněm plá.
Rek pak náš, jenž v Blaník vešel,
Radostí si zavýská,
ne nadarmo smrtí sešel,
cizák národ nezíská!

báseň z knihy České mince najvzácnejšie
Vo veršoch ospevuje
Luděk Zadražil
1937

Vykupujeme produkty, ktorých predaj sprostredkúvame. V prípade mincí po individuálnej dohode zaisťujeme ich spätný predaj.