František Jozef I.

František Jozef I. sa narodil v auguste roku 1830 v Schönbrunne Žofii Bavorskej a arcivojvodovi Františkovi Karolovi. Roku 1854 sa oženil so svojou sesternicou Alžbetou Bavorskou a keď sa jeho otec zriekol trónu, ujal sa 2. decembra 1848 vlády a stal sa tak najdlhšie vládnucim rakúskym cisárom.

František Jozef I. však na trón v porevolučnom období nenastupoval za prílišnej popularity. Roku 1853 dokonca došlo k pokusu o jeho zabitie maďarským nacionalistom Jánosom Libényim, ktorý bol za svoj čin potrestaný popravením. Vláda Františka Jozefa I. bola považovaná za reakčnú, v Rakúsku nazývanú Bachov neoabsolutizmus. Jeho hlavným cieľom bolo posilnenie integrácie Rakúska a jeho ďalšia centralizácia vo vzťahu k Uhorsku. Tento smer bol trochu nedemokratický a spojený s množstvom reforiem (zrušenie cechov, modernizácia habsburskej monarchie, ...).

Roku 1860 otvoril František Jozef I. dvere k reforme Rakúska v konštitučnej monarchii. O sedem rokov neskôr sa nechal korunovať uhorským kráľom, čím pristúpil na vyrovnanie s Uhorskom po prehratej vojne s Pruskom a strate severotalianskych dŕžav Benátska a Lombardska. Stal sa panovníkom „z Božej vôle“ a mal tak celý rad právomocí v armáde i zahraničnej politike. V tomto období naberá František Jozef na svojej obľúbenosti.

V prvých rokoch jeho vlády sa stále razili mince s podobizňou jeho predchodcu Ferdinanda V. Prvou mincou, kde bol vyobrazený F. J. I. bol konvenčný dvadsiatnik s letopočtom 1852, razený vo Viedni a Prahe. Neskôr došlo k razbám toliarov a zlatníkov s letopočtom 1848 až 1851. Mince sa razili v niekoľkých mincovniach, ktoré však boli postupom času uzatvárané (Nagybánya, Praha, Karlsbur). Zostali len dve: Viedeň a Kremnica.