Kúzlo Fancy Blue diamantov

5. 3. 2019

Prírodné modré diamanty patria medzi tie najvzácnejšie a najhodnotnejšie drahokamy na svete. Do kategórie modrých diamantov však zahŕňame aj šedé a fialové. Mnohé kamene z tejto farebnej škály pochádzajú zo špecifických lokalít, ako je baňa Cullinan v Južnej Afrike alebo baňa Argyle v Austrálii. Hoci je modrá farba prisudzovaná najmä prítomnosti bóru, môžu za jej pôvodom stáť aj jednoduché štrukturálne defekty produkované žiarením či zložitejšie defekty týkajúce sa vodíka. Celkovo ovplyvňujú farebnosť takýchto diamantov štyri mechanizmy, ktoré si v článku stručne predstavíme.

Americké gemologické laboratórium (ďalej len GIA) analyzovalo na 15 000 prírodne zafarbených diamantoch rôznych farieb a váhy (spolu s ďalšími spektroskopickými dátami tiež 500 náhodne vybraných vzoriek z predošlých štúdií), za účelom poskytnutia bližšieho opisu týchto unikátnych drahokamov.

Väčšina modrých / šedých / fialových diamantov vďačí svojej farbe štyrom odlišným mechanizmom. Tieto štyri spôsoby zafarbenia vykazujú typické gemologické a spektrálne vlastnosti. Také kamene bývajú typu IIb a obsahujú stopy bóru.

Diamant je vo svojej podstate jednoduchým študijným materiálom. Jedná sa o dokonale zostavené uhlíkové kryštály bez farby, štrukturálnych nečistôt či defektov vo svojej atómovej mriežke a bez inklúzií. Avšak žiadny diamant nie je dokonalý a sú to práve štrukturálne nečistoty, ktoré tvoria farbu kameňa a poskytujú dôkazy o ich výskyte. Za posledných desať rokov GIA testovala 15 000 prírodne zafarbených modrých / šedých / fialových diamantov medzi ktorými bolo viac ako 6 000 modrých. Väčšina z nich patrila do kategórie zafarbenia vďaka stopám bóru sprevádzanej extrémne nízkou hladinou dusíka.

V porovnaní s ostatnými fancy color diamantmi je povedomie o modrých diamantoch oveľa väčšie a to najmä z dôvodu najslávnejšieho diamantu Hope. Rolu tu hrajú tiež aukcie modrých diamantov, ktorých ceny vo výsledku dosahujú vysoké čiastky v miliónoch amerických dolárov.

Spôsoby zafarbenia

V GIA modrá / sivá / fialová farba drahokamov podlieha širokej škále definícií farebnej terminológie. Tri mechanizmy spôsobujúce tieto farby závisia na prítomnosti štrukturálnych defektov a jeden vďaka prítomnosti mikroinklúzií.

Diamanty s obsahom stôp bóru bývajú diamanty typu IIb. Také kamene boli predmetom štúdií v 50. a 60. rokoch a pôvodne bola modrá farba prisudzovaná hliníku. Nakoniec bol ako činiteľ farebnosti jednoznačne identifikovaný bór. Obsah bóru však nevytvára modrú farbu, ak sú v diamante prítomné konkurenčné defekty. Je teda nutná prítomnosť bóru a neprítomnosť dusíka, čo vytvárajú veľmi vzácne geologické podmienky, ktoré produkujú prírodné diamanty typu IIb. Teoreticky sa dá povedať, že čím vyšší je výskyt bóru, tým silnejšia je modrá farba kameňa.

Pozorovaná farba u diamantov s defektom vodíka vyplýva z prispenia dvoch širokých absorpčných pásov, ktoré vytvárajú prenosové okná v modrej a červenej oblasti absorpčného spektra. Mnoho takýchto diamantov je hodnotených na škále sivá až modrá. Často sa ale môžu zdať pod ďalšími svetelnými zdrojmi fialové.

Ako sme uvádzali už v minulom článku, žiarenie GR1 (general radiation 1) spôsobuje zafarbenie diamantu vďaka prázdnej pozícii v mriežke diamantovej štruktúry. S takým sa stretávame najmä u zelených diamantov. U diamantov zafarbených vďaka žiareniu sa všeobecne predpokladá, že získavajú farbu z neskoršej fázy interakcie s rádioaktívnymi minerálmi alebo tekutinami v zemskej kôre po tisícky až milióny rokov. Mechanizmus žiarenia spôsobuje absorpciu svetla červenej časti viditeľného spektra. Posledným mechanizmom sú mikroinklúzie a "zahmlenie" (cloud-like), ktoré spôsobujú šedú farbu. Nesmieme si ich však zamieňať za inklúzie pri bielych diamantoch.

Výskyt a proces vzniku

Mechanizmus, ktorým modré / sivé / fialové kamene vznikajú, značne závisí na defektoch zodpovedných za farbu. Kamene zafarbené mikroinklúziami, vodíkovými defektmi, borovicovými či dusíkovými nečistotami, kryštalizujú hlboko v zemskej kôre. Dlhá doba výskytu pri vysokých teplotách a tlakoch prispieva k usporiadaniu štrukturálnych defektov v diamante. Presný mechanizmus, ktorý vedie k tvorbe diamantov typu IIb (koncentrácia bóru sprevádzaná extrémne nízkou hladinou dusíka), je stále predmetom ďalších štúdií. Zatiaľ je nejasné, čo odlišuje baňu Cullinan, ako spoľahlivý zdroj diamantov typu IIb od ostatných baní. Diamanty zafarbené vďaka vodíkovým defektom sú oproti Cullinanu výlučne nachádzané v bani Argyle v Austrálii.

Zhodnotenie modrých diamantov

V súčasnej dobe trhajú modré diamanty aukčné rekordy, čo pochopiteľne vždy budí pozornosť. Hoci sú modré diamanty dosť vzácne a veľmi drahé, stále sú schopné vytvárať a udržať trh. Navyše niekoľko starších diamantov bolo znovu vybrúsených z pôvodných kusov. Povedomie o modrých kameňoch každým dňom stúpa. Najmä vďaka médiám, ktoré uvádzajú výsledky aukčných domov, kde sa modré diamanty dražia, či už samostatne alebo v šperkoch. Zároveň však spoločnosť považuje modré diamanty za niečo, čo si môžu dovoliť iba bohatí, čo dáva zmysel. Graf jasne ukazuje, že predajné ceny modrých diamantov od 40. rokov neustále stúpajú. Za posledné desaťročie sa modré diamanty dočkali neuveriteľného zhodnotenia.

Za narastajúcim povedomím verejnosti o farebných diamantoch stojí tiež pozornosť médií spájaná s popularitou celebrít nosiacich šperky s fancy color diamantmi. Prispela tiež marketingová kampaň bane Argyle, ktorá propagovala diamanty farby "champagne" a "cognac". V posledných rokoch sa na trhu tiež objavujú tzv. treated diamonds čiže upravované diamanty, ktoré sú cenovo dostupnejšie, keďže nejde o prírodne zafarbené kamene. Hoci sa o takýchto kameňoch vie a ich úprava musí byť v certifikátoch uvedená, majú aj tieto kamene funkčný potenciál na trhu s drahými kameňmi.

Zdroj: Gems & Gemology [online]. 2018, 2018(2)

Diamanty s označením IIb tvoria okolo 0,1% prírodných diamantov. Ide o tie úplne najváznejšie. Majú veľmi nízku úroveň dusíkových nečistot a vykazujú značné množstvo bóru.