Počiatky strieborného dolára 1804

30. 10. 2019

Dolár z roku 1804 triedy I, označovaný aj ako "originálny" je všeobecne známy ako "Kráľ amerických mincí", a to z dobrého dôvodu. V americkom katalógu je len málo mincí, o ktorých by sa toľko hovorilo, špekulovalo s nimi a bádalo o nich, ako o tejto ikonickej minci. Prečo ale tento mýtus nielen pretrvával, ale ďalej rástol po celé stáročia? Prečo nás táto minca toľko fascinuje a stala sa jednou z najcennejších na svete?

Jej príbeh sa začína v roku 1832, kedy sa rodák z New Hampshire Edmund Roberts stal prvým národným Zvláštnym vyslancom či ambasádorom na ďalekom východe, vymenovaným prezidentom Andrewom Jacksonom. Na svojej novej pozícii Roberts nestrácal čas a čoskoro sa mu podarilo dosiahnuť ekvivalent modernej dohody o voľnom obchode so Siamským kráľovstvom v roku 1833 a uzavretie podobnej dohody so sultánom Maskatu v nasledujúcom roku.

Po svojom návrate do Spojených štátov sa stretal so skutočnosťou, že čo sa týka diplomatických darov, ktoré by mohol predložiť svojim partnerom, nemá veľmi čo ponúknuť. Dokonca sa obával, že to málo čím disponuje by mohlo byť považované za urážku jeho kráľovských hostiteľov. V liste Ministerstvu zahraničia z 8. októbra 1834 píše: "Prezident nariadil, aby bola celá sada mincí Spojených štátov zaslaná siamskému kráľovi a sultánovi z Maskatu. Žiadam Vás preto, aby ste za týmto účelom odovzdali Ministerstvu duplikát každého v súčasnosti používaného vzoru, či už zo zlata, striebra alebo medi."

Táto objednávka bola neskôr pozmenená tak, aby zahŕňala aj sady pre vládcu Číny a Japonska a 4 sady k prezentácii.

Došlo však k určitým nezhodám pri výklade tohto nariadenia. Riaditeľ mincovne Samuel Moore a vedúci razby Adam Eckfeldt sa zhodli, že sady by mali obsahovať aj dve mince, ktoré v tom čase neboli razené, ale boli Kongresom schválené - strieborný dolár a zlatá minca s orlicou.

Moratórium uvalené na výrobu strieborných dolárov o tri desaťročia skôr vtedajším ministrom zahraničia Jamesom Madisonom bolo zrušené v roku 1831, ale podľa záznamov mincovne boli takéto mince razené naposledy v roku 1804, kedy bolo vydaných 19 570 mincí. Čo však tieto záznamy neukazujú je, že bežnou praxou mincovní bolo používať staršie formy, kým neboli úplne opotrebované, a že týchto takmer 20 000 mincí vyrazených v januári 1804 bolo namiesto toho datovaných rokom 1803. Tým pádom teda žiadny dolár z roku 1804 v skutočnosti neexistoval.

Iróniou je, že hlavným dôvodom, prečo sa vedúci razby mincí Adam Eckfeldt rozhodol použiť pre zákonné platidlo poslednú razbu s rokom 1804 a nie so skutočným rokom 1834 bola snaha nevyvolať nadšenie v numizmatickej komunite vytvorením niečoho raritného. Čo je samozrejme nakoniec presne to, čo sa stalo.

Takto teda tieto špeciálne doláre v prevedení proof vyrazené v roku 1834 získali dátum 1804.

Neexistuje záznam o tom, koľko bolo týchto dolárov 1804 vyrazených, ale dnes sa vie o existencii 8 kusov. A na základe známych skutočností je pravdepodobné, že pôvodný objem razby zodpovedá tomuto súčasnému počtu. Štyri mince boli zahrnuté v sadách k prezentácii, ktoré odviezol Edmund Roberts späť do "Orientu". Tam boli dve sady podľa plánu odovzdané siamskému kráľovi a sultánovi z Maskatu, aby mohli byť dokončené príslušné dohody.

Avšak, dve zostávajúce sady pre vládcu Číny a Japonska neboli nikdy odovzdané zamýšľaným príjemcom. Roberts počas cesty dostal úplavicu a 12. júna 1836 zomrel v Macau. Sady boli v tom istom roku vrátené do starostlivosti Ministerstva zahraničia. Čo sa s týmito sadami dialo ďalej je len špekulácia, pretože všetky stopy tu končia.

Malá komunita zberateľov mincí o existencii dolárov 1804 nevedela až do roku 1842, kedy syn vedúceho razby Adama Eckfeldta Jacob spolu s Williamom Duboisom publikoval "Manuál strieborných a zlatých mincí všetkých národov". V tejto knihe použili ilustráciu jedného z dolárov 1804 zo zbierky mincovne. Bystrí zberatelia, ako bol Matthew A. Stickney si toho rýchlo všimli a Stickney sa vybral do Filadelfie, kde vymenil vzácnu zlatú mincu Immune Columbia za jeden z týchto dolárov.

Od tejto doby sa legenda o dolári 1804 šírila a koncom roku 1850 čakala štedrá odmena na každého, kto takúto mincu dokázal zohnať na predaj. To samozrejme upútalo pozornosť oportunistickejších zamestnancov mincovne. V roku 1858 bolo vyrazených množstvo reprodukcií mince týmito "polnočnými ťažiarmi", ako boli slušne označovaní. Aj keď bola použitá rovnaká lícna raznice, na rub bola použitá iná forma a minci chýbali aj nápisy na okrajoch. Vďaka tomu sa dajú ľahšie odlíšiť od pôvodných originálov.

To viedlo k menšiemu škandálu a vyšetrovaniu kongresu v mincovni. Reprodukcie dolárov 1804 sú potom klasifikované ako trieda II.

Na nejaký čas všetko stíchlo, než sa okolo roku 1869 - 1876 objavilo na trhu niekoľko nových reprodukcií dolára, najmä od predajcu mincí z Filadelfie Johna W. Haseltineho. Opäť tu bola rozdielna rubová strana mince, ale na hranách bol už pridaný nápis, aj keď nie príliš konzistentný. Dnes sú tieto mince klasifikované ako trieda III a vie sa o existencii 6 kusov. Niektoré z nich sprevádzajú fantastické príbehy, aby vyzerali legitímnejšie.

O takmer 70 rokov neskôr, v roku 1962, kedy Eric P. Newman a Ken Bresset práve dokončili svoju akademickú štúdiu dolára 1804 práve včas na stretnutí Americkej numizmatickej spoločnosti, britský numizmatik David P. Spink šokoval numizmatický svet vyhlásením, že mal v držbe pôvodnú sadu pre kráľa Siamu, ktorá samozrejme obsahovala aj originálny dolár 1804. V liste Dr. Sarah Freemanovej Eric P. Newman píše: "Asi si dokážete predstaviť šok, ktorý som dostal, keď sa dolár 1804 zrazu objavil. Kniha, ktorú som napísal mala byť práve vydaná a po 128 rokoch od zmiznutia táto minca dramaticky vstupuje na svet. Celý minulý víkend som strávil prepisovaním všetkých častí knihy, ktoré bolo potrebné upraviť vzhľadom na nové informácie..."

Sada bola stále v pôvodnom obale a podľa rozprávania Spinka, ktorého pravdivosť však bola odvtedy spochybnená, túto sadu kúpil od dvoch starších Angličaniek, ktoré boli potomkami Anny Leonowens, ktorá žila niekoľko rokov medzi členmi kráľovskej rodiny v Siame. Jej príbeh bol inšpiráciou filmu Anna a kráľ.

Čo sa týka peňažnej hodnoty, exempláru sultána z Maskatu sa podarilo dosiahnuť rekord, keď bola sada v roku 1999 predaná za 4 140 000 dolárov.

V roku 1885, kedy sa originálny dolár 1804 stal prvou mincou ktorá sa predávala za viac ako 1 000 dolárov, vznikla prezývka "Kráľ amerických mincí", ktorá sa používa dodnes.

Autor: Iveta Špeciánová, Senior product manager, TrustWorthy Investment Holding SE

Zdroj: Worldnumismaticnews