Náleziská diamantov

Nález diamantov vzbudzoval od začiatku ich objavenia veľkú úctu a príťažlivosť. Najstaršie náleziská diamantov sa nachádzali:

India (oblasť Golgonda)
Brazília (štát Minas Gerais)
Južná Afrika
Rusko.

Česko - v Česku bol nájdený 2x (Dlažkovice, Chrášťany). Tretí nález u Starého sa ukázal ako natavený kúsok umelého sklo-keramického materiálu.

Celkovo svetová ťažba surových diamantov presahuje 100 miliónov karátov ročne. Z toho asi 80 % sú priemyselné diamanty a asi 20 % šperkárske kamene. De Beers ťaží v 20 baniach na juhu Afriky celkom asi 30 miliónov karátov, ktoré tvoria asi 40 % hodnoty svetovej produkcie. Súčasné významné svetové náleziská diamantov (zoradené podľa hodnoty produkcie):
Botswana
Rusko (Sibír)
Kanada
Južná Afrika
Angola
Namíbia
Austrália

Svetové náleziská diamantov

India - do 18. storočia boli India a Borneo jedinými producentmi diamantov. Odtiaľto pochádzajú tiež niektoré veľké a slávne diamanty, medzi inými Koh-i-Noor, Veľký Mogul, Orlov alebo modrý Hope. Dnešný význam indických ložísk je však zanedbateľný.

Botswana - krajiny susediace s Juhoafrickou republikou vlastnia bohaté ložiská diamantov výnimočnej kvality. Väčšina povrchu Botswany je pokrytá piesočnou púšťou. Nález niekoľkých diamantov v riečnych sedimentoch dal podnet k začatiu geologického prieskumu, ktorým bol objavený najprv kimberlitový sopúch Orapa (v roku 1967) - dodnes tretie najproduktívnejšie nálezisko, a následne v roku 1973 kužeľov Jwaneng a v roku 1977 Letlhakane , ktorý je už vyťažený. Pri otváraní sopúchu Jwaneng bolo nutné okrem iného priviesť vodu potrubím zo vzdialenosti 50 km. Ďalej bola postavená elektráreň pre zásobovanie diamantovej bane a mesta, novo vystaveného uprostred púšte. Mesto má všetko potrebné zázemie a poskytuje ubytovaným pracovníkom najvyššiu mieru komfortu možnú uprostred nehostinnej púšte. Baňa dnes produkuje približne štvrtinu celkovej svetovej ťažby šperkárskych diamantov a je druhým najproduktívnejším náleziskom súčasnosti. Iba menej než 1 percento vyťažených kameňov sa nehodí na šperkárske účely.

Všetky botswanské bane sú prevádzkované spoločnosťou Debswana Diamond Company Ltd. Jedná sa o spojenie spoločnosti De Beers a botswanskej vlády rovnakými podielmi v tejto spoločnosti.

Rusko - veľmi bohaté sú aj ruské ložiská, z ktorých najväčšie boli objavené medzi rokmi 1954 a 1959. Od tej doby vyprodukovali ruské bane cez 150 miliónov karátov diamantov, z toho pätina je vhodná do šperkárstva a investícií. Diamantové sopúchy sa nachádzajú v Jakutskej oblasti na Sibíri . Diamanty obsahujú iba niektoré z niekoľkých stoviek tunajších kimberlitových sopúchov. Medzi najznámejšie patria ložiská Mir a Udačnyj - štvrtá najproduktívnejšia baňa sveta. Baňa Jubilejnyj zaberá ôsmu priečku. Kamene sú v priemere väčšie než v iných svetových ložiskách a ich kvalita je obvykle dosť vysoká. Asi 37 percent diamantov sa hodí na použitie v šperkárstve. Ťaží sa za veľmi náročných podmienok, teploty miestami klesajú i niekoľko desiatok stupňov pod bod mrazu a pôda je zamrznutá až do hĺbky 300 metrov, čo tiež výrazne predražuje celkovú ťažbu. Tú ovláda spoločnosť Alrosa, v ktorej má hlavný vlastnícky podiel ruský štát.

Kanada - najmladším veľkým ložiskom diamantov sú bane Diavik (6. najproduktívnejšie na svete, pripravujúce sa na hlbinnú ťažbu) a Ekati (7. najproduktívnejšia baňa sveta), obe ležiace na severe Kanady. V roku 1985 našli geológovia Chuck Fipke a Stewan Blusson v po väčšine roka zamrznutej severokanadskej oblasti Lac de Gras ťažké minerály, ktoré indikujú prítomnosť diamantových kimberlitov. Následný podrobný prieskum preukázal prítomnosť kimberlitového sopúchu s obsahom diamantov veľmi dobrej šperkárskej kvality. Nasledovala výstavba bane a v roku 1999 začala ťažba. Majoritný vlastník, firma BHP Diamonds Inc., uvádza na trh iba kamene vysokej kvality brúsené priamo v Kanade. Každý diamant z Ekati musí mať hmotnosť minimálne 0,30 ct a je dodávaný spolu s tromi certifikátmi: certifikátom o pravosti a kvalite od American Gem Society Laboratories (AGS), certifikátom vlády kanadského Severozápadného teritória potvrdzujúcim, že diamant je kanadského pôvodu, a nakoniec firemným certifikátom zaručujúcim, že kameň pochádza z bane Ekati. Životnosť bane sa odhaduje na 25 rokov, tj.  do roku 2023. Zaujímavosťou je, že baňa je po zemi prístupná iba v zime po zamrznutom teréne.

Juhoafrická republika - jedny z najslávnejších diamantových baní sa nachádzajú v Južnej Afrike, kde tiež na sklonku 19. storočia vypukla diamantová horúčka. Príbeh diamantov v JAR začína v roku 1866, kedy si farmár Schalk van Niekerk povšimol v rukách pätnásťročného chlapca zo susedstva trblietavý kamienok. Kameň dostal meno Eureka, teraz je vystavený v múzeu v Kimberley a váži cez 21 karátov. V roku 1869 prišiel ďalší objav - krásny diamant o váhe 83,5 karátu, ktorý dostal meno Hviezda Južnej Afriky. Práve on rozpútal diamantovú horúčku. Počas niekoľkých málo rokov boli objavené dôležité východiskové diamantové kimberlity - Jagersfontein v auguste 1870, nasledovali Dutoitspan v septembri 1870 , Bultfontein začiatkom roku 1871, De Beers na jar 1871 , Kimberley v júli 1871 , Wesselton v septembri 1890, Premier v roku 1896 a ako jeden z posledných Finsch v roku 1965. V súčasnej dobe je najproduktívnejšou baňou v JAR kimberlit nazvaný Finsch - desiata najproduktívnejšia baňa sveta, ktorá bola objavená ako posledná. Niektoré ložiská boli definitívne uzavreté (Jagersfontein, Kimberley), iné pokračujú v ťažbe dodnes (Dutoitspan ai). Produktivita kimberlitov v JAR sa pohybuje okolo 1 ct diamantu na 1 tonu vyťaženej horniny. Mnoho kameňov je veľmi kvalitných. V juhoafrických baniach bol nájdený napríklad najväčší doposiaľ nájdený surový diamant - Cullinan, ktorý vážil v surovom stave cez 3000 ct.

Angola - deviatou najvýkonnejšou baňou je Baňa Catoca v Angole. Bola založená až v roku 1997 a jej produkcia neustále stúpa. V roku 2007 ťažila už 6,1 milióna karátov ročne.

Namíbia - neobývateľné pobrežie Namíbie bolo námorníkmi oddávna nazývané "Pobrežie kostier". Dlho však nikto netušil, že práve pod pieskami tohto pobrežia sú ukryté vysoké koncentrácie kvalitných diamantov. Ťažba v tejto oblasti je veľmi obtiažna. V prvom rade je nutné odstrániť niekoľko metrov hrubé sedimenty, ktoré žiadne diamanty neobsahujú. Vyťažená skrývka je použitá na budovanie až 20 m vysokých pobrežných valov. Ťažbu sprevádzajú striktné bezpečnostné opatrenia: žiadne zariadenie (rýpadlá, nákladné vozy, úpravnícke stroje), ktoré bolo raz vpustené dovnútra diamantovej oblasti, ju nesmie nikdy opustiť, pretože kompletná prehliadka stroja opúšťajúceho územie či prípadná strata kameňov by bola drahšia, než je cena stroja, ktorý je ponechaný vo vnútri. Rovnako hranice územia ako smerom do vnútrozemia, tak smerom do oceánu, sú veľmi prísne kontrolované. Skutočnosť, že diamanty usadené v pobrežných sedimentoch vykonali extrémne dlhý transport, sa prejavila vo vynikajúcom vytriedení kameňov. Transport prečkali len kamene najvyššej kvality. Ostatné boli cestou dlhou stovky kilometrov za neustáleho omieľania s ďalšími zložkami usadenín zničené. Výsledkom je, že 95 percent ťažených kameňov je šperkárskej kvality.

Austrália - Austrália je jedným z najväčších svetových producentov diamantov. V súčasnej dobe prebieha ťažba v primárnom ložisku Argyle s názvom AKL, ktorý sa nachádza v západnej Austrálii v oblasti Kimberley (nezamieňať s Kimberley v Južnej Afrike) a podľa dostupných informácií je to zatiaľ najproduktívnejšia baňa na svete. V roku 1998 dosiahla baňa maximá - vyťažilo sa cez 43 miliónov karátov diamantov za jediný rok. Jeho vyťaženie sa odhaduje na rok 2018. Koncentrácia diamantov v austrálskych lamproitoch je niekoľkonásobne vyššia, ako je priemerná koncentrácia svetových ložísk v kimberlitoch. Sopúch AKL obsahuje diamanty v koncentráciách až 7 ct na tonu horniny. Z veľkej časti sa jedná o lacné šperkárske kamene. Zriedkavo sa však vyskytujú na tomto ložisku unikátne ružové diamanty, o ktoré je veľký záujem, a sú predávané spravidla individuálne na špeciálnych aukciách.

Ďalšie svetové ložiská. V Afrike sa diamanty vyskytujú a ťažia v rade ďalších krajín - v Lesothe, Zaire, Tanzánii, Stredoafrickej republike, ďalej na sever v rovníkovej Afrike sú to Ghana, Pobrežie Slonoviny, Burkina Faso, Guinea, Libéria a Sierra Leone.