Vlastnosti diamantov

Diamant vzniká v hornom zemskom plášti za vysokých teplôt a tlakov v ultrabazických vyvrelinách - kimberlitoch, lamproitoch a komatitoch. Diamant je najtvrdší známy prírodný minerál a jednou z najtvrdších látok vôbec (tvrdšie sú napr. fullerit (pozri Fullerény), romboedrická modifikácia diamantu či nanokryštalická forma diamantu - ADNR). Jedná sa o kryštalickú formu uhlíka C. Tvorí hlavne jednotlivé kryštály oktaedrického, dodekaedrického alebo kubického vzhľadu. Diamant je krásny a príťažlivý napohľad, pretože má mnoho úplne unikátnych a výnimočných vlastností.

Parametre diamantov

Tvrdosť diamantu 

Slovo diamant má pôvod v gréckom adamas - nepremožiteľný. Diamant je najtvrdším materiálom tejto planéty. Dosahuje najvyšší, t. j. 10. stupeň tvrdosti na Mohsovej stupnici, ktorá meria tvrdosť minerálov. Na stupni 9 sa nachádza skupina korundov (napr. rubíny, zafíry). Hoci sa jedná len o rozdiel jedného stupňa, v skutočnosti je diamant približne 140 násobne tvrdší ako korund. Tento kvalitatívny rozdiel je rovnaký ako rozdiel medzi 1. a 9. stupňom.
 
Merná hmotnosť diamantu 

Diamant má mernú hmotnosť  3,51g/cm³. Vďaka tejto vlastnosti sa diamanty usadzovali v korytách riek a vznikali tzv. aluviálne (naplaveninové) úložiská. Preto je táto špecifická hmotnosť základným ukazovateľom pri určovaní pravosti diamantov.
 
Tepelná vodivosť diamantu 

Diamanty majú 6x väčšiu tepelnú vodivosť ako meď. Táto vlastnosť sa využíva ako pri testovaní diamantov, tak pri použití diamantov v nanotechnológiách.

Transparentnosť, priehľadnosť a priesvitnosť 

Podľa priesvitnosti rozlišujeme diamanty od úplne čírych až po úplne matné. Do klenotov sa vsádzajú čo najlepšie kamene. Ostatné diamanty sú používané v priemysle, kde majú svoju nezastupiteľnú úlohu.
 
Fluorescencia 

Táto vlastnosť diamantov bola prvýkrát využitá v 60. rokoch 20. storočia pri triedení diamantov. Každý diamant ožiarený röntgenovými lúčmi fluoreskuje a môže tak byť oddelený od zvyšku horniny. Fluorescencia diamantov je obvykle modrá, môže byť aj biela, fialová, žltá, zelená alebo oranžová.
 
Index lomu svetla u diamantov dosahuje u diamantov špecifickú hodnotu 2,417 a prepožičiava diamantu jeho ojedinelé optické javy, ktoré tiež slúžia na určenie pravosti.
 
Disperzia

Disperzia je optická vlastnosť vyjadrujúca závislosť indexu lomu na vlnovej dĺžke (teda farbe) vstupujúceho svetla. Farebné efekty, pozorovateľné u vystupujúcich lúčov svetla sú spôsobené práve touto vlastnosťou. Diamant má nízku hodnotu disperzie -0,044. Väčšina syntetických kameňov s porovnateľným indexom lomu má disperziu vyššiu a hra farieb v týchto kameňoch je neprirodzene nápadná.
 
Scintilačná brilancia - hra svetla 

Iskrivou brilantnosťou sa nazýva počet odrazov pri pohybe brúseného kameňa alebo pri pohybe zdroja svetla. Množstvo svetelných odrazov závisí na počte faziet, i na ich správnej veľkosti.
 
Farebnosť diamantov 

Biele svetlo okolo nás je v skutočnosti zložené z celej škály farieb od červenej po fialovú. Podľa toho aké spektrum pohlcuje, resp. vyžaruje, vytvára výslednú farbu. Takmer všetky diamanty obsahujú aj atómy ďalších prvkov. Najčastejšie to bývajú atómy dusíka spôsobujúce žlté zafarbenie (tj. absorbuje modré spektrum). Bór spôsobuje modré zafarbenie (absorbuje žlté spektrum). Ďalšie farebné mutácie sú spôsobené inými mechanizmami, napr. deformáciou kryštálovej mriežky - ružové diamanty, alebo radiáciou - zelené diamanty atď. Diamant bez prímesí iných prvkov je úplne bezfarebný.