Materiál

Investičné mince a medaily sa vyrábajú z troch základných ušľachtilých kovov, a to z platiny, zlata a striebra.

Platina (Platinum, Pt) je ťažký a chemicky veľmi odolný kov striebristej farby, z čoho vznikol názov odvodený zo španielskeho „plata“ (striebro). Hustota kovu je až 21,45 g/cm³ a spoločne s irídiom a osmiom je to kov s najväčšou známou hustotou na svete, čo znamená, že je to taktiež jeden z najťažších kovov na svete. Tvrdosť dosahuje rozmedzie 4 – 4,5, čo je takmer dvojnásobok hodnoty zlata alebo striebra. Platina je elektricky aj tepelne dobre vodivá. Vzhľadom k tomu, že nereaguje s kyslíkom je taktiež mimoriadne odolná proti korózii.

Platina je voči chemickým prvkom odolnejšia ako zlato, preto sa využíva na výrobu chirurgických nástrojov alebo dentálnych zliatin.

Vo farmaceutickom priemysle sú komplexné zlúčeniny platiny základom veľmi účinných cyklostatík, teda látok potlačujúcich rakovinové bujnenie.

Jemne rozptýlená platina má katalytické vlastnosti, čo sa využíva v moderných katalyzátoroch pre dieselové motory. V tomto priemysle sa spotrebuje približne 29 % z celkového množstva platiny.

Prírodná platina sa nenachádza čistá, ale obsahuje okolo 20-30 % prímesí. Preto sa prevádza čistenie, aby sa získal rýdzi kov. Jej spracovanie je náročnejšie, ako spracovanie zlata a striebra, ale aj napriek tomu sa vďaka svojim ušľachtilým vlastnostiam na konci 20. storočia stala obľúbeným kovom na výrobu klenotov, alebo ako investičná komodita.  

Zlato (Aurum, Au) je chemicky odolný, veľmi dobre tepelne aj elektricky vodivý, ale pomerne mäkký kov žltej farby. Už od počiatku histórie ľudstva sa zlato využívalo na výrobu ozdobných predmetov, šperkov a krylo obeživo jednotlivých štátov. V súčasnosti je taktiež dôležitým materiálom v elektronike, kde sa používa vďaka jeho vynikajúcej elektrickej vodivosti a odolnosti proti korózii. V prírode sa vyskytuje najmä rýdze. Zlato je mimoriadne trvanlivé a odolné voči poveternostným a chemickým vplyvom. Pevnosť a tvrdosť zlata je možné zvýšiť pridaním iných kovov. Zlato je v zemskej kôre značne vzácnym prvkom. Priemerný obsah činí len 4 – 5 ppb (μg/kg).       

Používa sa najmä na výrobu šperkov, a to vo forme zliatin so striebrom, meďou, zinkom, paládiom a niklom. Samotné rýdze zlato je príliš mäkké a šperky z neho zhotovené by sa nehodili na praktické využitie. Prímesy paládia a niklu navyše zliatinu zafarbujú – vzniká tak v súčasnej dobe moderné biele zlato. Obsah zlata v klenotníckych zliatinách, alebo rýdzosť sa vyjadruje v karátoch (rýdze zlato je 24 karátové).

Výroba a dovoz šperkov a výrobkov zo zlata podlieha puncovému zákonu. Šperky a produkty ako nové, tak aj staré, určené na predaj sú zabezpečené puncom. Punc je rozdielny pre každú rýdzosť zlata.

Striebro (Argentum, Ag) je ušľachtilý kov bielej farby, používaný ľuďmi už od staroveku. Vyznačuje sa najlepšou elektrickou a tepelnou vodivosťou zo všetkých známych kovov. Slúži ako súčasť rôznych zliatin na použitie v elektronickom priemysle, výrobe CD a DVD nosičov a v šperkárstve, jeho zlúčeniny sú nevyhnutné pre fotografický priemysel. Po mechanickej a metalurgickej stránke je veľmi dobre spracovateľné – má dobrú kujnosť a dobre sa odlieva.

Napriek tomu, že je striebro zaraďované medzi drahé kovy, ktoré sa všeobecne vyznačujú značnou chemickou stabilitou, je veľmi dobre rozpustné v kyseline dusičnej, predovšetkým vďaka jeho silným oxidačným vlastnostiam.

V zemskej kôre sa striebro vyskytuje len vzácne. Priemerný obsah je okolo 0,07 – 0,1 mg/kg. V prírode sa striebro obvykle vyskytuje v zlúčeninách, vzácne však aj ako rýdzi kov. Takmer vždy je striebro prímesou v rýdzom prírodnom zlate.